Ako sa chystá “pogrom”

Toto je tretia časť seriálu o nenávisti, predchádzajúce diely boli Ako sa seje nenávisťDobro má problém porozumieť nenávisti.

Skutočne by sme mali chápať, ako sa to robí, keď sa zlo chystá podnietiť útok na “obetného baránka”.

Aj keď používam výraz “pogrom”, nejdeme hovoriť o tom, čo sa dialo v Granade v roku 1066, ani v Rusku okolo roku 1880, ale v tejto krajine sa pristavíme. Dnes nechcem hovoriť o zločinoch páchaných na Židoch (hoci veci spomínané v tomto článku používali aj proti nim), ale vysvetlíme si mechanizmus, pomocou ktorého sa snaží nejaký krutovládca nachystať pole pre tvrdé porušovanie ľudských práv. Snaží sa to urobiť tak, aby tých úbohých ľudí nikto nebránil. Metódy na to sú už stáročia rovnaké, ale do perfekcie to dotiahli až moderní propagandisti. Kto dosiahol zvrátenú dokonalosť? Ešte aj slávny nacista Joseph Goebbels sa údajne s obdivom učil od sovietov a keď som sa o tom snažil nájsť nejaké informácie, narazil som na zaujímavú stopu.

Berija

Levrentij Berija

Podľa skúpych informácií, ktoré sa mi podarilo získať, vypracoval Lavrentij Berija, stalinský šéf NKVD, príručku o tom, ako má tajná služba presadzovať mocenské ciele bez toho, aby proti tomu vznikol odpor verejnosti.

Základom práce tajnej služby bolo odjakživa zbierať kompromitujúce informácie. Ak sa nedalo niekoho skompromitovať, vtedy nastupovali agenti provokatéri, ktorí buď cieľovú osobu nahovorili na nejakú protizákonnú aktivitu, za ktorú ju bolo možné vydierať, alebo sa pokúsili túto osobu zviesť na nejaké morálne poklesky, ktoré bolo treba kvôli neskoršiemu nátlaku zdokumentovať. Prípadne sa použil ako nátlakový prostriedok nejaký prečin blízkej osoby, napr. detí. Ak sa ani toto nepodarilo, potom bolo potrebné vyfabrikovať nejakú intrigu a dotyčnej osobe niečo “našiť”.

V čase vrcholiacich stalinských čistiek ešte prichádzali k slovu metódy fyzického a psychického teroru, ktoré postihnutých úplne zlomili. Ich kati doviedli svoje umenie spracovať obvineného až tak ďaleko, že títo sa naučili svoje výpovede pred súdom naspamäť. Koho sa nepodarilo zlomiť, toho vyhlásili za blázna a bez súdu zavreli na dlhé roky na psychiatrickú kliniku. Spolupráca psychiatrie a vládnych agentúr je dlhodobá, lebo tajné služby, či velenie ozbrojených zložiek, odjakživa potrebovali nájsť metódy, ako donútiť podriadených splniť aj také rozkazy, ktoré by sa priečili zásadám humanizmu, ktoré v sebe nosí každá ľudská bytosť a od spolupracujúcich psychiatrov očakávali, že nájdu spôsob na vymývanie mozgu a pod. Tajné služby vytvárali oddávna skryté centrá moci, manipulovali politikmi a naopak – politici sa snažili držať agentúry pod svojou kontrolou. Zároveň hľadali cesty, ako manipulovať verejnú mienku.

Berija teda údajne zostavil príručku, ktorej princípy používajú vari všetky tajné služby až do dnešných dní, ale nikto v tom nedosahuje takú zručnosť, ako agentúry v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Ide o infiltráciu médií. Pamätníci si ešte spomenú, že počas monsterprocesu so Slánským a spol. boli v novinách zverejňované tendenčné správy a agenti vo fabrikách organizovali “spontánne” schôdze, na ktorých sa podpisovali petície, ktoré požadovali tresty smrti pre “zradcov”, o ktorých tak šťavnato písali noviny.

Vtedy sa to ŠTB organizovalo ľahko, lebo médiá mali totálne pod kontrolou. Berijovský mechanizmus sa však používa aj dnes. Kampaň sa vopred nachystá, pričom jej organizátor z tajnej služby koordinuje svojich kolegov, ktorí pracujú, ako novinári, alebo odovzdáva škandalizujúce materiály spriateleným novinárom tak, že sa články objavujú v rôznych novinách. Má sa vytvoriť dojem, že “bdelí novinári” odhalili nejakú nekalú vec, ktorá sa teraz prejavila a postupne ten “škandál” rozpitvávajú ďalšie a ďalšie médiá.

Iba neznalí ľudia si môžu myslieť, že účasť viacerých médií opakujúcich tú istú správu, vraj potvrdzuje pravdivosť. V skutočnosti sa môže jednať iba o dobre zorganizovaný komplot. Spomeňte si na to, ako minister Galko išiel po krku predchádzajúcim kšeftom na Ministerstve obrany. Kým sa jednalo len o tých červených, bolo relatívne ticho. Ale keď už siahal na kšefty modrých, vtedy sa rýchlo objavila “kauza odpočúvanie” a zlé jazyky tvrdia, že pre istotu bolo treba zvaliť aj vládu. No v prvom rade bolo treba dať dolu Galka, ktorý pravdepodobne nechápal, ako ďaleko sú obchodníci so zbraňami schopní zájsť a použili naňho klasickú metódu z dielne NKVD. Berijovská metóda vychádza z predstavy, že nejaká osoba, skupina (ba aj celý národ) bude dovtedy očierňovaná, až sa voči nej zdvihne odpor verejnosti. Keď sa potom proti tej skupine spácha priam zločin, nikto sa ich nezastane. Ide o precízne zasievanie nenávisti. Všimli ste si, že v čase bombardovania Juhoslávie sa v médiách neustále hovorilo o “zlých Srboch”? Dokonca vznikli aj hollywoodské filmy, ktoré zreteľne vyvolávali k Srbom antipatiu (napr. film “Za nepriateľskou líniou” sa nakrúcal aj u nás pri Zádielskej doline).

Ak by sa ten dávny berijovský systém mal zhrnúť do jednej vety, znelo by to takto: Skúmaj vybranú “obeť” – nájdi nejaké slabé miesta – nachystaj jednotlivé kroky kampane – rozšír cez agentov k novinárom vopred spracované články  a TV relácie – vyvolaj odpor, ba až nenávisť – opakuj svoj “príbeh” cez rôzne médiá – teraz môžeš zasiahnuť proti “obeti” silou bez ohľadu na zákony a konvencie, lebo verejnosť ich nebude brániť.

Niekedy útočníkovi na obeti vôbec nezáleží, je potrebná len na odvádzanie pozornosti verejnosti. Obeť veľmi často nie je skutočným nepriateľom mocných, ale potrebujú odviesť pozornosť ľudí od niečoho, čo treba utajiť. Niekedy sa tomu hovorí červený haring (red herring), teda ide o nejakú vymyslenú vec, ktorá upúta pozornosť od niečoho, čo je dôležité a treba to ututlať. Tej téme sa venoval aj film Vrtieť psom.

Taký červený haring u nás je (2014) napríklad téma “zisky zdravotných poisťovní”, “cena plynu pre ľudí” a pozorní čitatelia by vedeli uviesť aj ďalšie. Obľúbené skupiny určené na pranierovanie sú Rómovia, Maďari, scientológovia, ale pod paľbu sa dostávajú aj podnikatelia, živnostníci a už spomínané súkromné zdravotné poisťovne. Neskôr sa do popredia dostávajú migranti, Soros a pod.

Irónia osudu je v tom, že zisk zdravotných poisťovní je tá príslovečná trieska v oku, no tým brvnom, ktoré sa tu niekto snaží ukryť, sú nepredstaviteľné zisky farmaceutických spoločností, všelijakých priekupníkov, lobby okolo dodávateľov zdravotníckej techniky, liekov, kde sa točia rozprávkové zisky, ktoré sa nikto nechystá zakázať zákonom, možno aj preto, že by to poškodilo podnikanie niektorých predsedov parlamentu…

V modernej dobe sa zdá, že internet je chybou v programe, lebo mocipáni už nemajú monopol na spravodajstvo a veľa správ si ľudia vymenia po neformálnych kanáloch, ale internet je v niektorých ohľadoch ako žumpa a netreba si robiť ilúzie o tom, že sa tu odohráva veľa dezinformačných kampaní. No nie je nijakým prekvapením, že v niektorých krajinách je internet cenzurovaný a pod zámienkou “národnej bezpečnosti” by ho dnešní mocipáni radi dostali pod kontrolu.

Čitateľom odporúčam používať vlastný rozum, neveriť automaticky médiám a byť veľmi opatrný voči čomukoľvek, čo už všetci prijali “za fakt”. Vykresľovanie všetkých Arabov za teroristov, Kolumbijčanov za narkomafiánov, Rómov za príživníkov, Grékov za lenivých poberateľov vysokých dôchodkov, to všetko sú schémy pripravené pre nevzdelaných a naivných ľudí, ktorí sa majú pozerať preč od skutočných problémov tohto sveta.

Nebuď ovca!

Pokračovaním seriálu je článok Bez dobrých ľudí sa zlo nedá poraziť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>