Vopred sa ospravedlňujem, že tento môj príspevok je do značnej miery plagiát. Podobný článok som kedysi čítal, ale nijako ho už neviem nájsť.
Pri rôznych diskusiách som narazil na tvrdenie, že duša neexistuje, lebo ju vedci nedokázali odhaliť. Nech už sa ju pokúšali akokoľvek odmerať prístrojmi, nepodarilo sa im to. Ani s najpresnejšími fyzikálnymi aparátmi sa im nepodarilo dokázať jej existenciu a tak niektorí usúdili, že duša neexistuje.
Ale takto to nefunguje, priatelia.
Je zaujímavé, že niektorí ľudia stratili svoju vieru v okamihu, keď Sovieti vypustili na obežnú dráhu Sputnik. Zrútil sa im svet, lebo si podľa biblických textov predstavovali, že tam hore je nebo. (Vždy som vravieval, že brať náboženské texty striktne doslovne nebýva najrozumnejšie…) Ateisti vtedy víťazoslávne pozerali na veriacich, ako keby to nebo bola dajaká prázdna bedňa od gitu a Sputnik ju roztrieskal.
Ja vám teda poviem, v čom sa tí vedci mýlia, keď sa pokúšajú dokazovať/vyvracať existenciu duše fyzikálnymi prístrojmi. Duša, duch, to je čosi nehmotné. Nemá to gramy, nemá to watty, elektróny ani fotóny, lebo je to mimo fyzikálny vesmír. Je to všade a nikde, je to nemerateľná kvalita a podstata. Duch dokáže ovplyvňovať hmotný vesmír, ale sám o sebe nemá vlastnosti hmotného vesmíru. Vedci, ktorí sa odvolávajú na fyzikálne zákony robia tú istú chybu, ako väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú vyriešiť nasledovný hlavolam:
Vaša úloha bude nakresliť jedným ťahom 4 spojené rovné čiary tak, aby ste prešli všetkými bodmi v tomto štvorci. Pouvažujte nad tým. Väčšinou vám to vyjde tak, že stále jeden bod zostane.
Že by takto?
Alebo takto?
Dajako to stále nevychádza…
Problém je v tom, že ľudia nie sú schopní vystúpiť „z vlastného tieňa“ a hľadajú riešenie „vovnútri“. Pokúšajú sa dokazovať fyzikálnymi metódami niečo, čo a priori nie je hmotného charakteru. Ak chcete veci pochopiť, potom väčšinou musíte opustiť svoje šablóny, zabehané vzorce myslenia. Treba opustiť komfortnú zónu a dívať sa na veci zvonku.
Netrpezliví ľudia si môžu pozrieť riešenie hlavolamu tu.
Už chápete? Kľúčom je vyjsť von. Pochopiť dušu znamená prestať ju hľadať tam, kde nie je a opustiť „štvorec“.
Duši sa najlepšie darí, keď nie je väznená fyzikálnym svetom, ale si je vedomá svojej existencie, mimo telo, mimo hmotný svet, aj keď je tento svet miestom, kde realizujeme svoj život ako jedinečný projekt, ktorému sa oddávame s plnou vášňou.
Ale nesnažte sa dokazovať existenciu duše voltmetrom ani laboratórnymi váhami…
Pridaj komentár