Bez dobrých ľudí sa zlo nedá poraziť

V predchádzajúcich dieloch seriálu o zlobe sme spomenuli fakt, že zlo niekedy priam kalkuluje s prirodzenými reakciami ľudí. Ukázať v správach nariekajúcu matku s mŕtvym dieťaťom v náručí, môže byť aj chladný kalkul niekoho, kto chce predávať zbraňové systémy a mohol by byť na prvom mieste medzi podozrivými, až budeme pátrať po pôvodcoch vojny.

Vecernje-novosti-propagandaVari nemá tento obrázok emocionálnu silu? Nevnímate súcit, keď sa dozviete, že je na ňom sirota, chlapček, ktorý plače na hrobe svojej rodiny, ktorých zabili bosnianski moslimovia? Nezalomcuje slušným človekom rozhorčenie, to hádam nemusíte byť ani Srb?!

Vedieť vyvolať napätie medzi národmi, naštartovať konflikt, zabezpečiť emocionálne spravodajstvo, ktoré nenápadne ovláda verejnú mienku, to sa dá nielen zorganizovať, ale aj utajiť súvislosti a prepojenia. Tieto veci nefungujú len na globálnej úrovni, ale aj v menších skupinách, ako sú národy, obce, rodiny, či kluby.

Základom tolerancie k zlu, násiliu a porušovaniu ľudských práv, je ohováranie, kritika, snaha vyvolať k nejakej skupine odpor a manipulácia, ale to sme si už opísali v predchádzajúcich článkoch. Chcete príklad?

Uroš_Predić_-_Siroče1-300x241Tento obrázok je nápadne podobný tomu, ktorý vidíte vyššie. Vlastne to je ten istý obrázok, len jeho čiernobiela verzia bola uverejnená počas bosenskej vojny v novinách Večernje novosti s tvrdením, že to je skutočná fotka siroty. Lenže čiernobiely obrázok je iba šikovná retuš obrazu, ktorý namaľoval srbský maliar Uroš Predić 100 rokov predtým. Slušný človek sa nahnevá ešte viac až teraz, lebo pochopí rozsah manipulácie, ktorej tu čelíme.

Postavte sa na odpor

Dnes chcem hovoriť o tom, čo je zo všetkého najťažšie – postaviť sa na odpor. Ale pozor, tu nehovoríme len o tom, že utláčaní ľudia majú vzdorovať, to by malo byť samozrejmé. Hovoríme o tom, že dobrý človek sa má postaviť za práva utláčaných, aj keď sa ho to priamo netýka. Má to urobiť aj vtedy, keď sa tvorcom nenávistnej kampane podarilo úplne zmagoriť jeho súkmeňovcov. Aj keby bol sám, kto vidí, že cisár je nahý, a aj keby mu kvôli tomu hrozilo nebezpečenstvo.

Zachovať si slušnosť a brániť spravodlivosť navzdory akýmkoľvek hrozbám, si vyžaduje nesmiernu duchovnú silu.

Korigujte vlastných

Predstavte si, že váš syn, školopovinný chlapček, príde domov s modrinou pod okom. Zisťujete čo sa stalo a dozviete sa, že to urobil susedov syn, ktorý však po šikovnom hmate vášho syna chodí s rukou v sadre. Možno budete počúvať historku o tom, ako to “ten zlý chlapec” začal a ako je váš synček v celej veci nevinne. Mohli by ste tomu celému uveriť, možno to je pravda a možno to bolo presne naopak. Nevieme, a ak sa neopýtame spoľahlivých svedkov, ani sa to nikdy nedozvieme.

Čo teraz máme urobiť? Ísť tomu druhému šarvancovi vyťahať uši? Dať po papuli aj jeho otcovi? Všimnite si, že veľa ľudí má tendenciu veriť skôr vlastnému synovi, niektorí to zas robia naopak – vždy obviňujú svoje dieťa. Niekedy musíme naozaj pripustiť, že nepoznáme pravdu.

Avšak s jednou vecou si môžete byť istí. Väčší dosah máte na SVOJHO syna. Čo dosiahnete, keď si so susedmi začnete nadávať cez plot? Aj keby ste mali šťastie, že susedná rodina sú kultivovaní ľudia a dalo by sa s nimi kultúrne rozprávať, aká je šanca, že dokážete takýmto rozhovorom korigovať susedovho syna? Aj keby sa to podarilo, bude to predovšetkým susedova otcovská úloha. Vy sa zamerajte na svojho syna. Toho máte na starosti a s omnoho väčšou pravdepodobnosťou môžete dosiahnuť želateľnú zmenu. Rodina je tá najmenšia skupina a považujete za samozrejmé, že jej členov treba korigovať.

Tento ľahko pochopiteľný princíp ľudia väčšinou prestávajú aplikovať, ak sa jedná o väčšiu skupinu. To má fatálne následky.

Nadávky ponad plot

Predstavte si, že Slováci si s Maďarmi budú vymieňať “názory” ponad Dunaj:

Vy ste nám chceli zrušiť náš ľúbozvučný jazyk Apponyiho zákonmi!

Ale vy ste ohrozovali územnú integritu Uhorska v roku 1848!

Ale spomeňte si na masaker v Černovej!

Ale vy ste násilne vysídlili Maďarov po vojne!

Mohli by sme takto pokračovať do aleluja, ale čo by nám to prinieslo? Kritizovanie ponad plot nepomáha, lebo každý človek, keď ho niekto kritizuje, má tendenciu zatvrdiť svoje srdce. Kritiku hodenú cez plot neúprosne hodíme naspäť a výsledkom budú ešte viac zhoršené vzťahy.

Skutočné tajomstvo spočíva v tom, že korigujete chyby na svojej strane. Medzi moje nezabudnuteľné zážitky patrila scéna z 90. rokov, kedy som už nevydržal počúvať invektívy žilinského exprimátora a poslanca parlamentu, keď sa opäť raz pokúšal nejako ponížiť mojich maďarských spoluobčanov nejakými rečami, či dokonca zákonmi v parlamente. Vtedy som vzal fľašu vína a zo záhrady zavolal na suseda. Prišiel k plotu, podal som mu ponad pletivo fľašu červeného so slovami: “V mene všetkých slušných Slovákov sa ospravedlňujem za toho Slotu.” Usmial sa, vzal a nič nepovedal, vo vzduchu sa vznášal ten pocit, keď obe strany vedia, o čom je reč. Asi o hodinu som išiel po záhrade a od plota sa ozvalo: “Szomszéd, poďte sem.” Priblížil som sa a sused mi strká jeho povestnú pomletú červenú papriku v papierovm sáčku so slovami: “Toto si zoberte. To máte ako ospravedlnenie za Duraya!”

Usmieval som sa nad tým všetkým ešte pár dní a usmievam sa dodnes, aj keď je už dobrý sused na pravde Božej. Normálni ľudia vedia, kto škodí, kto podrýva, kto dráždi a narúša pokoj.

Kto sa nechytí do pasce nenávisti

Dajako si nedám zobrať názor, že školstvo na planéte Zem vyzerá tak, ako vyzerá, práve preto, že vzdelaný humanista sa nenechá zmagoriť a je skutočne bezpečnostným rizikom pre všetky autoritárske režimy. Iba málo kultúr na Zemi má školstvo, ktoré učí deti kritickému mysleniu.

Ľudia by mali študovať dejiny, chápať ktoré činy boli proti zásadám humanizmu a každý Slovák aj Maďar by mal chápať, ktoré historické kroky z ktorej strany boli proti princípom dobra. Aj keď mu budú niektorí zaslepenci a zadubenci nadávať do janičiarov, múdry a statočný Slovák by mal vlastným ľuďom pripomenúť aj naše pochybenia a brániť Maďarov na Slovensku pred osočovaním, zlobou a prenasledovaním. Zároveň očakávam, že najstatočnejší z Maďarov dokážu pozbierať odvahu a postaviť sa na odpor ich fašizoidným nacionalistom.

Prejdime k inému historickému príkladu. Poľsko a Nemecko malo oddávna pošramotené vzťahy. Táto história siaha až k vojnám s križiakmi nemeckých rádových rytierov, k bitke pri Tannenbergu, ale zohrali tam svoju rolu aj 3 delenia Poľska, atď., takže poľskí vojaci nazývali Nemcov “dedičným nepriateľom”. Posledná kvapka k dávnej nenávisti pretiekla pri drancovaní Poľska Wehrmachtom, prišlo zničenie Varšavy, vyvraždenie značného počtu obyvateľstva. Napätie medzi týmito národmi má dávne, trpké a krvavé korene. Dá sa s tým niečo robiť?

Iba zriedka sa v histórii objavil tak pohnutý moment, ako keď 7. decembra 1970 nemecký kancelár W. Brandt padol na kolená pred pamätníkom povstania vo Varšavskom gete. Niektorí Nemci mu to mali veľmi za zlé, chápali to ako neprimerané pokorenie vlastného národa. Brandt riskoval celú politickú kariéru, ale urobil pre zmierenie národov viac, ako si vieme predstaviť. Nepokoril Nemecko, naopak, vrátil mu týmto značný kus dôstojnosti a veľa poľskej nenávisti sa v tej chvíli vyparilo v slzách dojatia. Tento obrázok hovorí o humanizme a ponížení zla viac, ako tisícky slov.

Keď v roku 1948 vypukla vojna medzi Arabmi a práve založeným štátom Izrael, na židovskej strane bojovali miestni beduíni v jednotkách zvaných al-Heib. Ich vodca – šejk Abu Jussef sa k tomu neskôr vyjadril: Vari nie je napísané v Koráne, že zväzky so susedmi sú rovnako posvätné, ako tie rodinné? Naše priateľstvo s Židmi má korene dlhé roky v minulosti. Cítime, že im môžeme dôverovať a oni vedia, že môžu veriť nám.

A naopak, medzi Židmi v Izraeli nájdete mnoho odporcov útlaku, ktorý zažívajú Palestínčania zo strany izraelskej štátnej moci.

Jeruzalem (doslova “Miesto, kde sídli mier”) je dnes symbolom konfliktu, ktorý sa neskončí, kým najlepší z Palestínčanov nepresvedčia svojich krajanov, že nemajú privolávať na Izrael smrť a kým najstatočnejší z Izraelcov neukážu svojmu národu, že politika útlaku, odplaty a nenávisti k Arabom je proti záujmom vlastných občanov.

Tento postoj vyžaduje nesmiernu statočnosť, lebo ľudia poháňaní nenávisťou, ktorí už majú na rukách krv budú volať po pomste a nazvú vás zradcami.

Ak by som mal vystihnúť myšlienku tohto článku jedinou vetou:

Korigujte vlastných, keď sa chcú dopúšťať neprávostí voči “oponentom”.

Tento seriál pokračuje článkom Vzdor dobrých.

Predchádzajúce články v seriáli boli:

Ako sa seje nenávisť

Dobro má problém porozumieť nenávisti

Ako sa chystá “pogrom”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>