Brexit a potom

Zamyslime sa na chvíľu, čo nastane po Brexite a hlavne – čo by malo nastať z nášho pohľadu.

© The Telegraph

V krajine so stáročnou demokratickou kultúrou odstúpil premiér. Všimnite si, že politická kultúra vyspelej demokracie si vyžaduje odstúpenie ministerského predsedu už aj vtedy, keď národ vyjadril nesúhlas s niektorou jeho dôležitou ideou. U nás podobnú zodpovednosť a odhodlanie preukázala zatiaľ iba Iveta Radičová. Naproti tomu, tá čudná partia zbojníkov pod Ficovým vedením, sa drží svojich stoličiek aj napriek zreteľným indíciám, že máme vo vláde indivíduá s mafiánskymi koreňmi a maniermi.

Ale o tom som vlastne nechcel hovoriť.

Podobne by malo odstúpiť aj vrchné vedenie Európskej únie. Pod jej vodcovstvom sa občania krajiny, ktorá predstavovala jedného z troch najväčších členov spoločenstva, vyslovili proti politike a smerovaniu tohto zväzku. A pravdepodobne to ešte nie je koniec tohto trendu.

Do vedenia Únie by sa mali dostať politickí vodcovia, ktorí jasne pomenujú problém. Občana totiž môžu do istej miery manipulovať, ale určite z neho nemôžu robiť úplného hlupáka. Nové vedenie totiž musí povedať, že odpor k centralizmu, socialistickým reguláciám a rastúcemu bruselskému aparátu silnie. Ak politici Únie “nezatiahnu brzdu”, podpíšu tým pod projektom EÚ ortieľ smrti a rozpad bude pokračovať.

V tomto svetle je povolebná zrada Mostu a Siete ešte zreteľnejšia, ako kedykoľvek predtým. SNS, ktorá sa pred časom nechala počuť, že jej hlavnou témou “prestali byť Maďari, ale hlavný problém je EÚ”, si tiež strelili do kolena. Výsledkom tejto koalície je teraz predsedníctvo Slovenska, ktoré vedie eurohujer Fico. Namiesto toho tam mohol byť v premiérskom kresle Sulík, ktorý síce je zástancom existencie Únie, ale svojou rétorikou úplne bez servítok pranieruje práve tie neakceptovateľné neduhy, ktoré tú Úniu bez korekcií privedú k zániku. Ničiteľom nie je ten, kto racionálne poukazuje na chyby, ale ten, kto pred nimi zatvára oči a pokúša sa v nich pokračovať proti všetkým zásadám zdravého rozumu.

Fico potreboval udržať kontrolu nad silovými zložkami a uchrániť svojich exponentov pred trestným stíhaním (Počiatek aj tak radšej zmizol za more…), prípadne chcel svojim “sponzorom” ešte umožniť nabaliť sa z posledných veľkých balíkov európskych fondov. Sieť sa potrebovala vyliečiť z predvolebných dlhov a nastavila dlaň cez ministerstvo, kde tých fondov bude pretekať najviac a Most požehnal tomuto kšeftu so zámienkou bránenia nárastu vplyvu extrémistov.

Opak je pravdou, medzi ľuďmi už začína bublať obrovský hnev a pokračovanie vlády SMERu bude najdôležitejším faktorom ďalšieho nárastu vplyvu slovenských neonacistov.

Keď si predstavím, že by slovenské predsedníctvo viedol síce málo empatický, ale o to viac pragmatický Sulík, mohli sme práve my zabezpečiť dlho vytúžený hlas zdravého rozumu, ktorý by extrémistom v Európe začal brať vietor z plachiet. Pán Danko, Bugár a Procházka, vaša vina je z tohto pohľadu ešte väčšia, ako sme si doteraz mysleli.

Šanca, že by slovenské predsedníctvo mohlo priviesť na čelo Európy aspoň na chvíľu skutočné vodcovstvo, bola týmito pánmi premrhaná.

Ak vedenie Únie neodstúpi a bude mať pocit, že bez britských kritických hlasov teraz ľahšie dokoná európsku centralizáciu, tak tým neobyčajne mocne nahrá vodu na mlyn extrémistickým a nacionalistickým silám. Politici, ktorí stále tlačia vpred agendu superštátu, harmonizáciu daní a regulácií, ktoré dráždia stále viac občanov, budú pomerne rýchlo zmietnutí zo scény a spustí sa tým domino efekt.

Ďalšia krajina z veľkej trojky, ktorá sa otrčí chrbtom k Únii, bude Francúzsko a potom vedenie prejde na osamelé Nemecko so svojimi príveskami a satelitmi, ktorí nebudú pre tohto giganta nijakou protiváhou, ak vynecháme úvahy o stále euroskeptickejšom Maďarsku, Poľsku a o závratných hospodárskych problémoch Grécka, Španielska a Talianska.

Mám obavy, že dnešní európski lídri majú ešte menej politickej kultúry ako Fico s Kaliňákom a budú sa tváriť, že sa nič nestalo a budú chcieť pokračovať v nastúpenom kurze, možno sa sústredia predovšetkým na to, aby čo najviac “potrestali” Britániu za jej odchod – blokádou tovaru cez clá a pod. Tým sa projekt Únie definitívne odsúdi na neúspech, lebo to veľmi pripomína Versailles a Trianon – diktát voči štátom “Ústredných mocností“, ktorý vyústil do 2. svetovej vojny.

Základný koncept Európskej únie – voľný pohyb tovaru, kapitálu a ľudí – je dobrý nápad. Ale mať komplexy z veľkých štátov ako USA, Rusko a Čína, čo potom vedie k nezmyselným experimentom typu “Spojené štáty európske”, to pri stáročnej tradícii a histórii národných štátov nie je dobrý nápad. Pokus o centralizáciu nedopadne dobre a zabije aj to dobré, čo v Únii je.

Mám obavy, že mám pravdu. Eurocentralistom nebude stačiť táto jedna lekcia. Budú chcieť v nastúpenom kurze pokračovať. Ale ak následkom toho vypadne ešte jeden veľký hráč, potom už to celé začne strácať zmysel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>