Encyklopédia problému imigrácie

Ospravedlňujem sa, že aj ja otravujem s touto omieľanou témou. Posledne som si otváral sardinky v oleji a vskutku som mal obavy, že či z konzervy na mňa nevyskočí nejaká správa o imigrantoch.

Toto je veľmi dlhý článok a nedal by som si s tým toľko práce, keby sme nečelili toľkej propagande a zavádzaniu verejnosti. Je veľká škoda, že toľko ľudí sa uspokojí s tak zjednodušenými vysvetleniami tak zložitého problému.

Nie, nemám jednoduché riešenie ani odpoveď.

Jednoduchú odpoveď ľahko nájdete inde – obráťte sa na ľudí presiaknutých nenávisťou. Okolo nich sa rozbehla celá mediálna mašinéria, ktorá má za účel vydesiť a znechutiť bežného slušného človeka, vytvoriť v jeho očiach z každého utečenca obraz ekonomického migranta, vypočítavého darmožráča, či dokonca islamistického teroristu, ničiteľa civilizácie. Cieľom propagandy je odvrátiť pozornosť od toho, ako súčasná politická reprezentácia rabuje zem, či vyvolať dojem, že utečenci sú zvieratá, ktoré by bolo lepšie utratiť. Celá táto mašinéria je zameraná len na otupenie bežných ľudí do bodu, kedy už proti zabíjaniu nebudú namietať. To je obnovenie nacizmu, priatelia.

Nečítajte tento článok, ak ste už absolútne presvedčení, že tých ľudí treba nenávidieť, že by to mal niekto “vziať tvrdo do rúk”, že vy predsa nikoho nechcete zlikvidovať, ale nebudete v tom ani nikomu brániť. Však mali zostať v rodnej Sýrii, Lýbii, Sudáne, Somálsku, atď. (nehodiace sa škrtnite), nikto ich sem nevolal a išli na vlastné riziko.

Pokúsim sa tu vysvetliť veci, ktoré väčšine ľudí unikajú a tým pádom sa nechajú vyprovokovať k niečomu, čo celý problém ešte zhoršuje.

Veľkosť problému

Môžem pokojne vyhlásiť, že táto situácia presahuje možnosti akéhokoľvek štátu či veľmoci. Za pesimistické môžeme považovať tvrdenie, že sme dosiahli úroveň katastrofy, ktorá už vyžiada zmenu správania celého ľudstva a s tým, ako vieme, nemáme najlepšie skúsenosti. Svetových lídrov, ako si z histórie spomíname, vyprovokoval od 2. svetovej vojny iba útok mimozemšťanov, ktorých sme porazili na americký Deň nezávislosti a ani to by sa nepodarilo, nebyť hrdinstva Willa Smitha, však videli ste, nie?

Miera utrpenia v niektorých častiach sveta dosiahla úroveň, ktorú si väčšina našich ľudí vôbec nevie predstaviť. Pred delostreleckou paľbou a bombami sa dá iba utekať. Ak skončí mesto v ruinách, nie je tam voda, zásobovanie, obyvateľom napokon nezostane nič iné, len vziať zopár vecí a utekať s holým životom. Podobne budú reagovať ľudia na situáciu, keď im sucho zoberie celú existenčnú základňu. Vidiecke obyvateľstvo uteká do iných oblastí, prípadne do miest.

V mnohých prípadoch sa dostali do situácie, kedy by v pôvodnom bydlisku jednoducho zomreli aj s celou rodinou a zomreli by bez pomoci aj na novom mieste, ale to už je často utečenecký tábor, v ktorom dúfajú, že ich nenechajú zomrieť hladom. V prvej chvíli sú asi šťastní, že unikli bezprostrednej smrti, ale už onedlho ich začne sužovať nečinnosť, horúčavy/chlad v stanoch, beznádej a pocit zbytočnosti.

Tábor

Sýrsky utečenecký tábor v Jordánsku

V takých táboroch v susedstve Sýrie doslova trčia na mieste státisíce a milióny ľudí. Neviem ako by znášal takúto situáciu ktorýkoľvek čitateľ článku, ale za seba môžem povedať jedno: Dlho by som tam so založenými rukami nesedel a vydal sa na cestu aj keby mi v tom chceli zabrániť všetky mocnosti sveta.

 

Neschopnosť EÚ

Situáciu dramaticky zhoršuje impotencia administratívy Európskej únie a politikárčenie v jednotlivých štátoch. Zásada, že utečenec sa musí umiestniť do azylového centra v prvej krajine, do ktorej prišiel, sa prestala dodržiavať. Treba však aj pripustiť, že v čase, keď sa takéto dohody uzatvárali, nikto nepočítal s takým masovým exodom. Veľkosť humanitárnej krízy donútila vlády prehodnotiť svoje postoje. Ak postavíme ohrady, to ešte migrantov nezastaví. Ploty by sa museli obsadiť armádou, ktorá by bránila čiaru silou. Tu však narážame na filozofický a hodnotový rozpor. Na územie neútočia ozbrojené jednotky cudzej mocnosti, sú to civili, medzi ktorými je aj veľa žien a detí. Tvrdé opatrenia by skôr či neskôr viedli k streľbe, prelievaniu krvi a tento postup nie je v súlade s humanitárnymi princípmi modernej civilizácie.

Keď do domu zateká cez strechu voda, nebude riešením kolektívne vytopenie všetkých bytov rovným dielom. Treba opraviť strechu a v našom prípade aj zdroj dažďa, teda sucho, vojny, útlak a hlad.

Diplomacia nebola schopná dohodnúť sa s krajinami, cez ktoré prúdia migranti a uskutočniť účinnú blokádu prístavov, z ktorých dvíhajú kotvy lode prevádzačov. Napríklad lýbijské prístavy Zuwara a Garabulli by sa po dohode dali kontrolovať vojenským námorníctvom a veľmi rýchlo by migranti aj prevádzači pochopili, že tadiaľto cesta nevedie. Utečenci by prišli na to, že darmo platia za prepravu, keď ich vojenské fregaty a torpédoborce obrátia späť. Prepravcovia by neriskovali konfiškáciu lodí. Aj keď problematika výsostných vôd je neobyčajne háklivá záležitosť, závažnosť situácie si vyžaduje netradičné opatrenia. Slabé a chudobné severoafrické vlády by si určite žiadali niečo na výmenu, ale pravdepodobne by tento postup stál Európu omnoho menej peňazí, ako riešiť utečencov na svojom území. Kritické situácie si vyžadujú kritické rozhodnutia. Preložené do dnešného jazyka – európska diplomacia by mala povedať – “Ak neviete ustrážiť odliv utečencov z vašej krajiny, postaráme sa o to my blízkou blokádou. Ak nám v tom budete brániť, použijeme silu. Ale radšej sa dohodnime a my vám radi poskytneme kompenzáciu za vašu ochotu.”

Winston Churchill, asi posledný britský premiér, ktorý mal “gule”, neváhal vydať rozkaz na spornú operáciu Catapult, pri ktorej Royal Navy rozstrieľala francúzske lode, ktoré by sa po kapitulácii Francúzska mohli dostať do rúk nacistom. Z dnešného pohľadu nám to pripadá kruté, ale v danej chvíli to bolo správne.

Naše vlády by museli na jednej strane hrať kartou námornej veľmoci, na druhej strane by museli prispieť vládam, ktoré už majú utečencov na svojom území, aby nemuseli znášať všetky náklady z vlastnej pokladne. Len samotné Turecko už vydalo na sýrskych utečencov vyše 6 miliárd eúr. Nemajú dôvod zvyšovať svoje výdavky na stráženie táborov tak, aby z nich nikto nemohol utekať k nám.

Nechce sa mi veriť, že pri dnešnej technológii družicového sledovania by mohli uniknúť veľké flotily lodí a člnov z dohľadu.


Geopolitické a miestne príčiny

Poodhaliť treba aj príčiny tejto krízy. Veľa som popísal v článku Postkoloniálna éra. Dodať treba ešte zopár súvislostí. Arabský svet, a tým mám na mysli bežných ľudí, má veľmi odlišný náhľad na politické zriadenie. Neexistuje tam tradícia demokracie so vzorom v antickom Grécku. Toto čiastočne vysvetľuje, prečo v týchto krajinách prevažuje zmes diktátorských režimov, ktoré požívajú určitú mieru tolerancie obyvateľstva. Moslimská kultúra je aj omnoho konzervatívnejšia, prudérnejšia a tiež patriarchálnejšia. Akceptácia vodcovských vzorov je silnejšia ako v západnom svete, svetonázor bežného človeka je výrazne ovplyvnený kultúrnymi myšlienkovými vzormi, výchovou, vzdelaním a náboženstvom.

Pre našinca je štúdium modernej histórie Sýrie úplne španielska dedina. 400 rokov bola súčasťou Osmanskej ríše, ktorá na jednej strane bez diskusií zaviedla svoj systém vlády, na druhej strane tým garantovala rozvoj stabilného hospodárskeho priestoru. Po 1. sv. vojne si celú oblasť pre seba ošklbali koloniálne mocnosti, územie sa dostalo pod francúzsky mandát a približne v jeho hraniciach vznikla aj moderná Sýria. Ten zemepisný útvar v sebe nemá logiku, ale osmanský a koloniálny vplyv za stáročia vygumoval z mapy pôvodné štáty a keď skončila 2. svetová vojna, nastalo na 20 rokov márne hľadanie identity, nasledoval parádny zmätok, ktorý vystriedal v roku 1963 rozhodujúci štátny prevrat.

Cez neho sa nakoniec dostala k moci Assadovská dynastia, Hafiz Assad vládol od roku 1970 až do svojej smrti v roku 2000, kedy sa prezidentského úradu (rozumej žezla) ujal jeho syn Baššár vo voľbách, v ktorých nemal ani protikandidáta.

Ruská vojenská základňa v sýrskom Tarte

Treba dodať aj to, že Assadovci by sa tak dlho neudržali pri moci, keby neboli aj spojencami Sovietskeho zväzu a neskôr Ruska, ktorí tu prevádzkovali dlhé roky vojenskú námornú základňu. Aliancie a nepriateľstvá sú na Blízkom Východe spletité, do toho všetkého vstupuje ešte nenápadný súboj Iránu a Saudskej Arábie o hegemóniu v oblasti a v pozadí ešte straší prízrak náboženských vojen medzi Sunnitmi a Šiítmi.

Nech už chcel ktokoľvek odstrániť vládu diktátorov ako Saddám, Kaddáfi, či Assad, vypustil tým z reťaze omnoho väčšie zlo, ako predstavoval predchádzajúci režim.


Občianska vojna

Nie, nemyslím si, že občianska vojna má nejaký jednoduchý vzorec. Pre komentátorov by bolo jednoduchšie povedať, že boj odštartoval americký imperializmus, lebo národná banka Sýrie nie je v područí Rothschildovcov a vláda odmieta výrobky firmy Monsanto. Nie že by som si myslel, že takéto vplyvy a súvislosti tu vôbec neexistujú, ale bežní šíritelia konšpiračných teórií tie príčiny príšerne zjednodušujú!

Áno, prirátajme ešte boj malinkého, no mocného Izraela o prežitie v mori arabských susedov, prirátajme k tomu záujem amerických tajných služieb o odstránenie režimu, ktorý toľké roky spolupracoval s Ruskom. Áno, jastrabi z vojenského priemyslu by uvítali bombardovanie “zlého diktátora”, prepašovali cez Benghází zbrane rebelom a nechtiac vyzbrojili ISIS. Ale iba úplne tupí papagáji len opakujú zjednodušené drísty bez toho, aby si naštudovali celú históriu krajiny a všetky súvislosti a začali chápať skutočné dimenzie celej situácie. A úplne im uniká počiatočný impulz:

Ešte predtým, ako sa začali prvé nepokoje, postihlo významné územia oblasti katastrofálne sucho. Začalo utrpenie roľníkov, ale to samo by ešte nestačilo na rebéliu, keby vládny režim nespáchal niekoľko hlúpych, ba až spupných chýb. V prvom rade zveril práva vŕtať studne a čerpať vodu “vyvoleným” po stranníckej linke. Voda výrazne zdražela a bola často určená len pre vybrané farmy, čo vyvolalo ešte väčšie rozhorčenie, ako u nás široké Váhostavy. Keď sa roľníci sťažovali na úradoch, prípadne len žiadali o pomoc, miestna moc to brala ako kritiku vlády a nešťastníkom nielenže nepomohli, ale ešte ich aj v mnohých prípadoch na niekoľko týždňov zavreli do basy. Podobné režimy vždy trpeli paranojou a predpokladali, že sťažovatelia sú skôr najatí provokatéri a nie zúfalí roľníci. Najväčších nespokojencov v regiónoch držali vo vyšetrovacej väzbe a potom ich potichu prepustili s poznámkou, že ich už nebudú zatvárať, ale musia odteraz držať hubu. Tieto prehmaty neobyčajne silno rezonovali v regiónoch, lebo vláda takýmito nespravodlivými prešľapmi našponovala hnev ľudí na maximum. Státisíce roľníkov utiekli z vidieka do veľkých miest, kde ich nikto nevítal s otvorenou náručou a v ľuďoch bublal hnev. Tento exodus prebiehal už niekedy v roku 2009.

Úbytok vegetácie v Sýrii zaznamenaný družicami

Konšpirační teoretici radi vykladajú, ako všetky udalosti vo svete riadi americká tajná služba. Nuž, som si istý, že rôzne agentúry od amerických, cez izraelské až po iránske, striehnu na príležitosť prihriať si svoju polievočku, ale na rozsiahly odboj nestačí pár provokácií, tu už musí v spoločnosti niečo poriadne kvasiť. Až keď je doba zrelá, potom sa už rozličné mocnosti snažia strhnúť smerovanie udalostí na svoju stranu. Vtedy sa už strany konfliktu zásobujú zbraňami, propagandou a materiálnou pomocou, ale dlhodobá frustrácia sa musela zbierať dlho predtým a bez toho by nestačilo rozohrávať spravodajské hry.

Odboj proti režimu súvisí aj s tým, že Assadovci sú z pomerne malej náboženskej skupiny alawitov, ktorí sú aj na moslimské pomery exotickou sektou (vyznávajú okrem iného akúsi svätú trojicu, či reinkarnáciu) a salafisti – najortodoxnejší zo sunnitských moslimov ich považujú za pohanov a vedú proti nim svätú vojnu.

Rôzne etniká, náboženské skupiny, politické zoskupenia, podpora veľmocí, predchádzajúce vojny v susedstve, to všetko vytvára jeden vriaci kotol, ktorý sa len tak rýchlo neupokojí. Žiadna zo strán nemieni popustiť a tak občianska vojna pokračuje k smútku bežných obyvateľov, ktorých domov sa mení na neobývateľné trosky.


Kto neuteká a kto sa vydal na pochod

V známej básni Padli Turci na Poniky sa spomína verš: …a čo mladé utekalo a čo staré nevládalo…

Toto vystihuje aj situáciu utečencov na celom svete. Tí najchudobnejší a najbezradnejší ostanú trčať tam kde sú. Nemajú prostriedky, ostáva im iba čakať, či ich niekto v milosrdenstve zachráni pred holou smrťou. Viete koľko ich je po celom svete?

50 miliónov.

Päťdesiat milióóónov!!!!

Neznesiteľná predstava sa týka čo už len jedinej bytosti, jedinej rodiny, ktorá by mala podstúpiť takýto biedny osud. A my hovoríme o celých dedinách, mestách, miliónoch ľudí na úteku. Sýria, Dárfúr, Somálsko, to vymenujme len zopár otvorených rán sveta v tejto katastrofe biblických rozmerov.

Prvé vlny utečencov v Sýrii boli roľníci, ktorým sa zmenila pôda pod nohami na polopúšť. Potom začala ostrá vojna a to už boli na úteku všetci. Ak sa pozriete na mapu bojových zón, zistíte, že najviac ich je na severe a západe. Občas sa ľudia pozastavujú nad tým, že nikto neuteká k Saudom. Usudzujem, že možno saudskú kráľovskú rodinu a ich režim nikto nemá rád (otázka je, či by ich vôbec zvolil vlastný ľud), utečenci majú rozum a neutekali by z dažďa pod odkvap, pod vládu, ktorá je antitézou slobody a humanizmu. Okrem politických prekážok je tu aj jeden zásadný dôvod. Keby ste boli bezdomovec, utekali by ste priamo cez vojnovú zónu a vydali by ste sa potom cez Sýrsku púšť na juhovýchod? A kam? Prišli by ste do ďalšej púšte An Nafud. Gratulujem. Nie, na hraniciach blízkych k Saudskej Arábii nie sú husto obývané vojnové zóny a tak do Arábie nemal kto utiecť. Ďalšia vec je následná (ne)ochota Saudov poskytnúť im prístrešie (Sýria s nimi nemá bezprostredné hranice…), ale to už je iná kapitola…

Z tohto pohľadu mali utečenci z vojnových zón iba kúštik do Turecka (2.138.000 vysídlencov), Libanonu (1.196.000) a Jordánska (1.400.000). Podľa logiky niektorých mojich spoluobčanov (ktorí akože bránia baštu kresťanstva = rozumej ríšu milosrdenstva a súcitu s blížnymi v núdzi), mali tieto štáty odveliť svoje armády na hranice a postrieľať všetkých narušiteľov pri prvom pokuse prejsť cez plot.

Áno, my sme na tom v Európe tak zle, že robíme teraz najväčšiu aféru z kvóty závratných 2.200 migrantov pre Slovensko. Keď to porovnám s tým, že Turecko sa stará o dva milióny… Nech sa čitateľ nehnevá, ale občas mi vzkypí žlč. Dokážem akceptovať, že niekto vyhlási, že má dosť svojich problémov a zabuchne dvere pred človekom, ktorý mu odpadol s infarktom pred dverami. Ale nedokážem akceptovať, že tomu nešťastníkovi ešte aj nenávistne nadáva a vykresľuje ho ako zloducha, ktorý infarkt simuluje a v skutočnosti je to lenivý darmožráč, čo mu len prišiel vyrabovať špajzu, znásilniť panenské dcéry, odpáliť sa samovražedne na tržnici a potom ešte drzo postaviť na zbúranisku mešitu a hulákať tam každý piatok z minaretu.

Tie milióny utečencov (vlastne áno, sú to teraz všetko nezamestnaní, takže ich pokojne nazývajme ekonomickými migrantmi), to nie sú všetko ľudia bez prostriedkov. Ešte v mierových časoch prenajímali byty, mali úspory v niektorej banke, predali auto, možno stihli pod šatami ukryť zlato…

Prečo mali prostriedky? Lebo boli podnikaví, šikovní, alebo aspoň pracovití a usilovní. Zo všetkého najmenej sú ochotní takíto ľudia sedieť v nejakom stanovom tábore a trčať tam 4 roky! V horšom prípade sa zapoja do nejakej šmeliny či dokonca obchodu s drogami a v lepšom prípade sa vydajú na cestu do nejakého lepšieho sveta.

Prečo Nemecko a podobné krajiny?
Prečo až teraz?

Ak niekto dlho žije v utečeneckom tábore, začne ho považovať za určitý druh väzenia a začne hľadať východisko. Najprv čaká na koniec vojny, obnovu krajiny a dúfa, že sa vráti domov. Ale ak vojna pokračuje a jej koniec je v nedohľadne, potom je už pobyt v tábore neznesiteľný. Ak má prostriedky, bude hľadať spôsob, ako vycestovať niekam, kde sa dá žiť v mieri, kde je šanca sa zamestnať a vybudovať si novú existenciu. Preto mi vrie krv pri vyhláseniach politikov, že Sýrčania predsa v táboroch v Turecku a Libanone nie sú ohrození na živote a tak sú z nich “iba” ekonomickí migranti. Oni sú tam z pohľadu ľudskej existencie pochovaní za živa. Ľudské potreby ďaleko prekračujú jedlo, odev a posteľ! Oni o svojej situácii debatujú, zbierajú si informácie a nakoniec si (možno naivne) vysnívajú napríklad Nemecko či Švédsko.

Čím väčšia a prosperujúcejšia krajina, tým lepšie. Niektorí ľudia tam mali rodinu alebo kontakty a využili ich. Potom sa takéto správy rozšírili. Chýry fungujú, ale skutočný rozbeh celej mašinérie potrebuje dlhé mesiace, ba až roky.

Keď to porovnám s emigráciou našich pradedov do USA a Argentíny, vidím tu jasné paralely. Aj vtedy sa na cestu nemohli vybrať tí najchudobnejší. Nemali na cestu, trčali v pasci. “Šífkartu” si najprv zakúpili zdatní muži, ktorí mali najväčšiu šancu sa zamestnať, zarobiť peniaze a potom zaplatiť cestu aj žene a deťom, alebo sa neskôr vrátiť a kúpiť gazdovstvo (hoci Sýrčania sa veľmi nemajú kam vrátiť, aspoň zatiaľ).

Aj naši predkovia využívali fakt, že niekto z rodiny už našiel za morom pevný bod, mali tam prvého “vyslanca”, ktorý úspešne dorazil za Veľkú mláku, našiel tam prácu, usadil sa a uľahčil ostatným príchod. Podobne to funguje dnes. Vlna migrácie sa najprv zastavila hneď v táboroch na hraniciach so susednými štátmi. Len niektorí sa odtiaľ dostali, ostatní boli radi, že sú nažive a báli sa urobiť nepremyslený krok. Potom však začali chodiť správy od ľudí, ktorí ten útek zvládli, medzičasom sa tiež dokázala zorganizovať flotila prevádzačov, ktorí zacítili príležitosť zarobiť na utečencoch veľké peniaze. Takáto infraštruktúra nevznikne za deň ani za mesiac. K tomu musí existovať aj nejaká propaganda o tom, že na rozdiel od bezútešného tábora, tam v Británii, Nemecku a Švédsku je raj na zemi. Podobne robili reklamu aj predajcovia lodných lístkov do Ameriky začiatkom 20. storočia.

Prečo práve Nemecko? O tom mám svoju teóriu. Môj otec žil ako lekár 6 rokov v jednej z týchto arabských krajín. Všimol si, že vo vypätých situáciách stačilo povedať, že je “Aleman” a okamžite narástla náklonnosť ľudí, ktorí stáli okolo. Keby maršál Rommel prerazil pri El Alameine a dorazil s Afrikakorpsom až do Alexandrie a Káhiry, Egypťania by ho hádam vítali ako osloboditeľa. Angličania tu možno požívajú rešpekt, ale nie náklonnosť. Arabi koloniálnych pánov často nenávideli, zato Nemec – nepriateľ môjho nepriateľa – je kamarát. Podobne, ako sa aj obyčajný občan – našinec – nechá opiť rožkom, aj utečenci radi veria rozprávkam o pohostinnosti Európanov a Nemcov zvlášť. Ak niekto chce draho predať miesto na lodi cez more, nebude predsa rozprávať o demonštráciách proti “islamizácii Európy” v Drážďanoch…

Utečenci síce tiež podľahnú reklamným rečiam, ale nie sú úplní hlupáci. Vedia, že šanca zapadnúť do nejakej spoločnosti rastie s jej prosperitou, bohatstvom a veľkosťou. Veľké štáty ako Nemecko sú v tomto smere zaujímavejším cieľom ako východná Európa, ktorá západ ani zďaleka ešte nedobehla.


Koľkí sú nebezpeční

15-20 % ľudskej populácie má psychotické sklony. Dlhé roky sa mi zdal ten údaj premrštený, ale táto utečenecká kríza krásne ukazuje, že to je pravda. Toľko ľudí, ktorí si neurobili nijakú prácu s tým, aby si zistili aspoň základné fakty a predsa vyslovujú kategorické a nenávistné súdy, to bolo veľmi objasňujúce. Toľko zvlčilých komentárov, toľko neprajnosti a odsudzovania o niekom, o koho osude nevedia nič, to bolo pre mňa objavné. Toľko prisudzovania zlých úmyslov nevinným a bezbranným ľuďom, to mi definitívne ukázalo, že tu doma máme veľa ľudí, ktorí sa hanbili vyliezť 60 rokov z ulity, lebo nacizmus sme tak dlho odsudzovali a nepatrilo sa ho verejne podporovať. Ale teraz odhodili masky, zmenili sa na svorku šeliem a opäť by chceli nepohodlných ľudí zahnať za ostnatý drôt a ak “by bolo treba” tak aj do plynu. Koľko ľudí sa verejne radovalo, že vyše 70 utečencov sa udusilo v tom aute od kureniec?

80% prisťahovalcov sú slušní ľudia. 20% z nich budú problémoví, asi tak, ako tí naši. Pochybné charaktery, zloba, primitivizmus, násilnícke sklony, vychcanosť. A 2% z nich môžu byť veľmi nebezpeční. To sú potenciálni teroristi, v podstate je to ekvivalent našich náckov, čo pobehujú po lesoch a mimo dohľad verejnosti sa cvičia v boji a najradšej by zavesili na lampu všetkých moslimov.

Ako sa spozná náš psychotik? Jeden zo znakov bude, že má za islamistu – teroristu – každého imigranta. A trvá na tom aj keď mu to naozaj dobre objasníte. Vidí druhých aký je on sám.

Obviňuje prišelcov z toho, že chcú zničiť našu kultúru. Ale v skutočnosti hovorí o sebe. Z civilizácie umiernosti chce striktnú diktatúru. Z kultúry súcitu a ochoty pomôcť, vytvára sebeckú komunitu, ktorá sa otočí k nešťastníkom chrbtom.

Iróniou osudu teraz ľudia z neonacistického spektra s výdatnou pomocou nezodpovedných médií vytvárajú nebývalú hystériu. Strhnú so sebou, vďaka šíreniu strachu, aj v podstate slušných ľudí, ktorí sa však vďaka chýbajúcemu rozhľadu a vzdelaniu stávajú hlásnou trúbou ich agendy. Nenápadným cieľom je “pritvrdiť” spoločnosť, vlastne by chceli ľuďom, ktorí píšu riadky ako sú tieto, odobrať občianske práva, lebo v ich očiach som zradca.

Z vojnovej zóny naozaj neprichádza iba inteligencia. Sú to často jednoduchí ľudia s úplne inými kultúrnymi návykmi a inou predstavou o tom, čo je požadované správanie. Na druhej strane treba povedať, že štatisticky budú v prvej vlne utečencov tí najpodnikavejší, tí s najväčšou túžbou po slobode, tí ktorí sú potenciálne najväčší prínos pre hostiteľskú spoločnosť. Pred útlakom vždy uteká prinajmenšom časť elity akéhokoľvek štátu, spomeňme si na rok 1968…


Legendy, dezinformácie a propaganda

Ak skrížite neznalosť a strach, splodíte nenávisť. Inteligentné zlo s tým priamo kalkuluje.

Hatred

Tomu zlu chcem skrížiť plány, preto tu dlhé hodiny klepkám siahodlhý článok, aby aspoň časť neznalých ľudí pochopila skryté súvislosti.

Teraz chcem vyvrátiť najrozšírenejšie bludy a konšpiračné teórie.

V prvom rade si treba vyhodiť z hlavy predstavu o tom, že celé populácie ľudí s radosťou opúšťajú svoje domovy, zaplatia nekresťanské peniaze prevádzačom, riskujú utopenie a udusenie na ceste, spia v neľudských podmienkach popri cestách a v halách železničných staníc, moknú v daždi a idú do neistej budúcnosti nejakého záchytného lágra v Nemecku, kde im napokon aj tak hrozí odsun, lebo fakt, že im niekto zbombardoval dom, asi nebude stačiť ako politické prenasledovanie = dôvod na politický azyl.

Až na malé percento obyvateľstva, ľudia neodídu zo svojho domova, kde majú rodičov, hroby predkov, poznajú to tam, vedia ako to chodí, nezažívajú odsudzovanie ako prišelci, jednoducho sú tam DOMA!

Státisíce našich občanov odišlo do zahraničia za prácou a neprestane to, ak bude naša vláda naďalej dusiť podnikateľské prostredie, keď sa ľudia budú musieť naďalej prizerať, ako sa robia (nástenkové) tendre na mýtne systémy, cétéčka a diaľnice, časť ľudí to už nebude ochotná znášať a radšej si bude hľadať živobytie inde. Ale väčšina zostane na rodnej hrude. Iba zlomok ľudí odchádza za nejakými špekulatívnymi sociálnymi výhodami. Väčšina chce zostať doma. Ak vám niekto tvrdí opak, pokúša sa vám vymyť mozog a kalkuluje, že v ňom máte piliny a uveríte jeho drístom.

Utečenci zo Sýrie teraz nevyrazili na exodus ako kedysi Židia z Egypta, aby cestou roztĺkli hlavy Filištíncom. Tu neexistuje organizovaný a premyslený zámer nahradiť kresťanskú kultúru moslimskou. (Mimochodom, európska kultúra pácha kolektívnu samovraždu bez toho, aby sem prišiel čo len jediný moslim! Načo organizovať niečo, čo ide samospádom?) Prečo existujú už dnes v Európe zóny, kde nájdete len moslimských obyvateľov, ktorí odmietajú modernú materialistickú a konzumnú spoločnosť, toto by sa zmestilo do samostatného článku, ale mali by sme si položiť otázku, kam sme dovolili dôjsť eurobyrokratom, oligarchom, mediálnym spoločnostiam, školstvu, koncernom s liečivami, kam dospela zločinnosť a všeobecná úroveň kultúry a filozofie? V súčasnosti propagovaný myšlienkový svet v priemernom európskom štáte je odsúdeniahodný a poskytuje iba úbohú náhradu pre niečo, čo ponúka jeho komunita nejakému Abdullahovi, či Fayedovi na predmestí niektorej európskej metropoly.

Toto je kritika do vlastných radov, Európa vymiera a nachádza sa v hlbokej kríze. Ak neprinesieme nový druh vzdelania, ak nepredložíme nové vízie a filozofiu, naša kultúra tu o sto rokov už nebude a je jedno, či ju nahradia Mongoli, Ryteri Jedi alebo Arabi. Mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, prečo vieme obsadiť vojensky takmer ľubovoľnú krajinu a predsa nevieme získať srdcia miestnych obyvateľov pre naše hodnoty. Ak neponúkneme ľuďom česť, humanizmus, idealizmus, zmysel pre krásu, ak sa nevráti na piedestál potreba pracovať a tvoriť hodnoty v protiklade s konzumom, zábavkami a prázdnotou zdrogovanej spoločnosti, tak naša západná civilizácia neprežije a ani nemá prečo prežiť, a ak má byť prejavom našej kultúry len naháňanie sa za hmotnými statkami, bigotnosť a intolerancia, tak tomu nedávam veľké šance.

Ak sme z odkazu našich predkov a kresťanskej kultúry nepochopili ani to, že jej prvoradou súčasťou je milosrdenstvo, potom sa pri diskusiách záchranou našej kultúry ani neoháňajme.

Ďalší závažný omyl spočíva vo vnímaní médií. Tým nejde o pravdivé spravodajstvo. V lepšom prípade im ide o sledovanosť, lebo s vysokou sledovanosťou sa dá účtovať veľa peňazí za reklamy. V horšom prípade sa jedná o nájomnú propagandu, ktorej účelom je masírovať verejnú mienku. Zadanie spočíva v tom, aby sa nastavili postoje obyvateľstva vopred stanoveným spôsobom. Je jedno, či hovoríme o mainstreamových médiách alebo tých alternatívnych na internete, bez schopnosti kriticky myslieť vás už dnes obalamutí hocikto.

Dajme si takýto príklad: na sociálnych sieťach veľa ľudí zdieľalo video, ako “nevďační migranti na maďarskej železničnej stanici odhadzujú fľaše s vodou…”

Vymletý mozog to má chápať takto:

“Sú to neprispôsobiví, agresívni, nekultúrni islamisti, ktorí už teraz ukazujú, ako sa budú v Európe správať. Tu sa prejavil ich pravý charakter, nič si nevážia, pritom chcú len vyžierať náš sociálny systém a postupne zaviesť právo Šaría…” Tých treba rýchlo uväzniť do koncentračného lágru, kde budú pod ostrým dozorom s hrozbou okamžitej deportácie do Sýrie, ak čo len pípnu.

Bingo!

Kriticky mysliaci človek sa lepšie prizrie a bude klásť otázky. (Ach jaj, propagandisti nenávidia ľudí, čo kladú otázky!) Čo sa to tam stalo? Čo predchádzalo tomuto incidentu? Prečo sú tí ľudia takí rozhorčení?

A možno by sme prišli k nasledovnému obrazu:

Po útrapách cesty cez more, cez Grécko, Macedónsko a Srbsko prešli za dramatických okolností v paľbe slzotvorných granátov hranice. Sú unavení, bez peňazí a v strachu, že sa nedostanú do vysnívaného Nemecka. Ostať trčať v nejakom zbernom tábore v Maďarsku je ešte väčšia prehra, ako trčať v tábore v Turecku. Časť príbuzenstva je už v Mníchove, treba spojiť roztrhané rodiny. Nervy na prasknutie na stanici v Budapešti. Konečne im niekto tvrdí, že “toto je vlak do Nemecka”. Vlak sa rozbehol, ale zastavuje v stanici Bicske, tu sa dozvedajú, že pre nich to je konečná, budú zaregistrovaní a internovaní v maďarskom tábore. To znamená, že informácia o cieli cesty vlaku bola iba lesť. Podraz.

Keby ste tam v tom vlaku sedeli vy, nevypenili by ste? Nuž a títo pútnici, to nie je iba veľkorysá a pokojná inteligencia. Nájdete medzi nimi cholerické povahy, inteligenčne pod priemerom, bez výchovy a rešpektu, stratených v šírom svete. Pulzuje vám žilka a jediné, čo teraz chápete, že vás podviedli…

Ak si zrátam všetky tieto faktory, začnem veci vidieť v inom svetle. Nemusím s tými reakciami súhlasiť, ale mal by som chápať fungovanie ľudskej mysle. Zostrihať video tak, aby som vynechal súvislosti a ubezpečil svojich prívržencov, že migranti sú len nevďačné zvieratá, to je nebezpečný príklad zloby a zákernosti. Ten, kto to video takto bez objasnenia vyrobil je nebezpečný netvor. A tí, čo ho s príslušným komentárom šíria sú spolupáchatelia. A tí, čo pod ním diskutujú krásne predvádzajú, aký je homo sapiens nebezpečný tvor, keď sa z neho stáva dav.

Za takýmito propagandistickými správami sú ľudia, ktorí by najradšej pozastavili platnosť ľudských a občianskych práv, zriadili lágre obohnané elektrickým ostnantým drôtom, strážené hliadkami s ťažkými guľometmi. Odporné kreatúry, ktoré ľudskú inteligenciu využívajú na zotročenie a útlak.

Z ich hľadiska by nezaškodilo preventívne zriadiť lágre na protištátne “slniečkárske” elementy, ktoré nám tu svojím zbytočným milosrdenstvom a multikulturalizmom ohrozujú čistotu rasy, presvedčenia a tradičnej kresťanskej kultúry. Hotovo, fajka zhasla.

Zámerne trochu ironizujem, ale varujem tu pred faktom, že približne u 20% obyvateľstva sa stále nachádza tendencia podporovať fašizoidné režimy a až udalosti posledných mesiacov im umožňujú vytĺkať politický kapitál. Za normálnych okolností by sa snažili vyhrať voľby na rómskej otázke, na rastúcom rozhorčení nad hrabivosťou vládnych politikov, a tak im utečenecká otázka prišla ako dar z nebies.

Irónia osudu je, že sýrsky utečenec utiekol pred Islamským štátom, ktorý mu hrozil podrezať hrdlo. A komu prichádza do rany? Kotlebovi. Svet vie byť zlý, fakt zlý.

imigranti_

Migrácia nie je riešenie

Toto treba nahlas povedať. Útek pred vojnou, umiestnenie do táborov, záchrana pred smrťou vyhladovaním, či zmrznutím, to je len dočasné riešenie. V Európe s 3/4 miliardami obyvateľov nie je nemožným logistickým problémom prichýliť aj milióny utečencov. Časť z nich sa tu aj môže usadiť, zamestnať a uplatniť.

Riešenie nie je ani rozmiestniť guľomety na hranice a poučiť masy príchodzích, že za touto čiarou ich čaká smrť rovnako, ako v troskách svojho domu.

Ak už raz niekto utiekol z domova do tábora v Turecku, či kdekoľvek na svete, udržiavať ho nažive je len malá časť problému.

Skutočný problém sa volá dôstojnosť a uplatnenie. Tým ľuďom treba dať budúcnosť.


Čo je teda riešenie?

Zahrám sa na utopistu, tak berte nasledovné odstavce ako polovičný žart.

V USA musí vyhrať voľby Rand Paul, odolať pokusom o atentát a urobiť pár vecí zo svojej politickej agendy:

  • zrušiť FED a dostať túto banku pod skutočnú kontrolu vlády
  • ukončiť politiku “delových člnov”, kde americkí vojaci svojvoľne hrajú rolu svetového policajta
  • zastaviť protiústavné odpočúvanie, zavrieť inkriminovanú budovu NSA a zriadiť tam centrum pre štúdium otázok dodržiavania americkej ústavy (to chce fakt urobiť!)

Na druhej strane úplný pacifista nie som. Ak už sme svedkami choromyseľných režimov ako je ISIS, tam si viem predstaviť medzinárodnú koalíciu (ach, tá úžasná predstava, ako Rusi a Američania spoločne podkúria tým hrdlorezom), ktorá za účasti arabských krajín úplne zlikviduje vojenskú silu Islamského štátu. Žiadne trvalo obsadené územia. Invázia, odzbrojenie najmä od ťažkých zbraní a rýchly odsun expedičných vojsk s upozornením, že ak si obyvatelia nezriadia miestnu vládu, ktorá sa dokáže zdržať porušovania základných ľudských práv, vrátime sa a odzbrojíme každého “zmrda”, ktorý by chcel zneužívať ozbrojenú moc proti civilným obyvateľom.

Toto, samozrejme, nevieme zatiaľ zrealizovať, aj keď sa to podobá na princíp, že ak nejaký násilník začne biť svoju ženu, kamarátov, či spoluobčanov, tak by sa mali ľudia zo susedstva spojiť, premôcť ho a zavesiť do prievanu, nech vychladne. V praxi to hasne na tom, že Irán nebude chcieť dovoliť oslabenie Assada, Turkom vyhovuje, že Kurdi sa oslabujú v bojoch s ISIS, Izrael je ako-tak v bezpečí, kým sa bijú všetci okolo, atď.

Príval utečencov zastaví výhradne ukončenie vojny, zaručenie občianskych slobôd a vytvorenie hospodárskej základne. Hovorí sa, že Afrika sa nepostaví na nohy, kým ju budeme ničiť dobročinnými zásielkami potravín, ktoré sa rýchlo začnú šmeliť na čiernom trhu. Miestni farmári nikdy nedokážu konkurovať dotovaným potravinám a tak sa točíme v bludnom kruhu.

Na ukončenie mizérie migrantov musíme ukončiť vojny a umožniť hospodársky rozvoj. Len vtedy nebudú ľudia v takých počtoch niekam utekať. Len vtedy sa budú ochotne vracať domov.

Skutočné riešenie spočíva ešte hlbšie. Mocipáni môžu manipulovať občanmi len preto, že ľudia nerozumejú základným princípom sveta. Hovorí sa, že problém nikdy nie je vláda, ale volič. Preto dnes žijeme len v zdaní demokracie, lebo namiesto racionálneho výberu zodpovedných politikov, ľuďmi zmietajú vášne, hormóny a iracionálne impulzy. Ak volia podľa toho, ako v nich niekto vyvolá strach, nenávisť, či falošné istoty, podľa toho to tak vyzerá.

Európa je v podstate na kolenách, lebo desaťročia ľavičiarskych a keynesiánskych experimentov závažným spôsobom priškrtili hospodárstvo. Jednoducho povedané, zamestnávateľom sa v niektorých oblastiach neoplatí podnikať, zákony a odvodové zaťaženie tlačí mzdové náklady do sféry, kde sa neoplatí vyplácať málo kvalifikovaných, či málo výkonných pracovníkov. Na týchto ľudí zas nie je vyvíjaný prirodzený tlak na zlepšovanie schopností a výkonov, lebo štátna sociálna sieť im garantuje, že sa nemusia usilovať. Okrem toho vyplácame obrovskú armádu relatívne slušne zaplatených (najmä v pomere k ich užitočnej produkcii) úradníkov, ktorí udržujú v chode mašinériu regulácií, ktorá neprodukuje nič užitočné, naopak, polovicu až 2/3 tých regulácií by bolo lepšie zrušiť, inak definitívne stratíme konkurenčný zápas s tými časťami sveta, kde ešte nestratili všetok rozum.

Práve tu spomínané okolnosti dramaticky zhoršujú utečeneckú krízu. Vystihuje to nasledovný vtip:

Na stole je desať keksíkov. Pri stole sedí imigrant, občan a politik. Ten zhrabne deväť keksíkov a povie občanovi: “Dávaj si pozor na imigranta, lebo ti zožerie všetky keksíky!”

Kým nenaučíme človeka ako funguje myseľ, kým nenaučíme občana ako funguje svet, kým nedokážeme preukázať potrebnú milosrdnosť tým, ktorí to potrebujú, kým necháme na sebe parazitovať politikov so svojou suitou oligarchov, ktorí nás všetkých vyciciavajú, ktorých nechávame zarábať na zdravotníctve, energii a vojnách, dovtedy sa tu nebude dať vydržať. A v horšom prípade prídu k moci neonacisti a tí k tomu všetkému ešte aj pozatvárajú samostatne mysliacich ľudí do basy.

Nie, slušní ľudia sa nesmú nechať zastrašiť ani umlčať.

Tu je voľné pokračovanie tohto článku, kde riešime otázku, či sa dá zaujať racionálny postoj k islamu.

Tu nájdete začiatok seriálu o tom, ako sa seje nenávisť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>