História slobody

Ak máme o niečom diskutovať, tak najprv by sme si mali definovať pojmy. Sloboda je nesmierne starý koncept. V slovenčine sa mi nepodarilo objaviť veľa o pôvode tohto slova, tak sa pozrime na iné jazyky.

Angličania povedia, že slobodné je “free“, Nemci povedia “frei“. Toto slovo pochádza z indoeurópskeho koreňa a znamená vlastne “milovať“. Iný výraz je “liberty” a všimnite si nápadnú podobnosť s nemeckým “liebe” (láska).

Ak je za slovom sloboda skutočne láska, potom treba vysvetliť niečo, čo mnohí zažili, ale možno nikdy nepomenovali: láska je fenomén priestoru. Nenávisť je spojená s vytláčaním z priestoru, láska je jeho zdieľanie. Počuli ste výraz – Boh je láska? Nuž, veď to je úplne jednoduché, lebo Boh je všade, prestupuje všetko duchovné aj hmotné. Sloboda súvisí s priestorom, lebo jej opakom je zatvorenie do väzenskej cely. Sloboda je slobodný pohyb. Ale pozor, fyzická možnosť pohybu je márna, ak tú slobodu nemáme aj v hlave. Sloboda v tomto zmysle je skôr predstava neobmedzeného priestoru, je to teda viac stav ducha, než stav tela.

Nenávistný človek nie je schopný slobody, lebo sa zle cíti pri predstave, že v tom istom priestore sú aj iné bytosti. Nebyť uzatvorený vo vlastnom tele, vedieť si predstaviť, že zaujímam všetok ten priestor tam vonku, vlastne byť ďalej, ako sú hranice fyzikálneho priestoru, to by bola tiež sloboda, podmienkou však je tolerancia všetkého a všetkých, ktorí tam sú so mnou.

Milovať, objímať má teraz možno úplne nový rozmer. Bez toho niet slobody.

História slobody sa skrýva v histórii vývinu slov. Už sme zabudli, že sloboda je láska.