Keď držíme palce slabšiemu

Keď pozerám športový prenos a nemám vzťah k žiadnemu z mužstiev, mám tendenciu nadržiavať tomu slabšiemu. Je to tak trochu iracionálne, lebo tí silnejší sú lepší väčšinou úplne zaslúžene – viac sa snažili, múdrejšie sa pripravovali, dreli na tréningu, ale nám sa možno zdá, že vyhrávajú len preto, že sú väčšia krajina, či majú na ten šport viac peňazí. Neviem. Často držíme palce tým slabším, ako keby sme súcítili s tými, čo musia čeliť favoritovi. Nebol úžasný zážitok sledovať vyvrcholenie olympijského hokejového turnaja v Lake Placid, keď v tom čase amatérske mužstvo zostavené z univerzitných hráčov, porazilo sovietskeho Goliáša?

Možno z toho istého dôvodu tak veľa ľudí drží palce Palestínčanom v konflikte s Izraelom. Ten, spolčený s Američanmi, má nesmierne dobre vybavenú armádu, ktorá nemilosrdne a mnohonásobne pomstí každý akt násilia na svojich občanoch. Ak odhliadneme od faktu, že podľa tej istej logiky by sme 16. mája v roku 1948 ešte držali palce Izraelu, no v dnešnej dobe by Palestínčania, z vojenského hľadiska, iba sotva mohli zvíťaziť.

Nie, nejdem tu rozoberať celú genézu a príčiny konfliktu, aj tak by sme tu iba kĺzali po povrchu.

Je mi ľúto tých obyčajných ľudí, ktorí by dokázali žiť vedľa seba v mieri, je jedno či sú to Židia, alebo Arabi. Konflikt majú na svedomí skrytí podnecovatelia, politici a zbrojárski mrchožrúti. Obyčajní ľudia sa pričinili k pretrvávaniu konfliktu len jednou vecou – že svojím mlčaním dovolia vládam pokračovať v tom daromnom vraždení.

Demonštrácia izraelských občanov za ukončenie násilia v Gaze

Mier sa nedosiahne tým, že sa budú obidve strany predháňať v tom, aby ukázali brutalitu tých druhých. Ani našinec nepomôže veci tým, že bude rozhorčene zverejňovať fotky z bojiska a obviňovať niektorú z bojujúcich strán. Vojnychtiví mocipáni kalkulujú s vašimi reakciami. Počítajú s tým, že po zverejnení zabitých civilistov a detí vám vzkypí žlč. Vedia, že bežní ľudia sa dajú takto sfanatizovať a volať po pomste.

bratstvoŽiadny spor sa nevyrieši dokazovaním viny tých druhých. Najviac zo všetkého potrebujeme začať vykresľovať mierové spolužitie. Hovoriť o rešpekte. Hovoriť o nutnosti spolunažívať a vážiť si druhú stranu. Hovoriť o ľudských právach vrátane nároku na vlastnú kultúru, jazyk a zvyky. Ale hovoriť treba aj o demokratických princípoch a túžbe po slobode.

Mier nebude dovtedy, kým sa mierumilovná väčšina nepostaví na neozbrojený odpor voči vlastným vládcom, ktorí chcú pokračovať vo vojne a ubližovaní.

Viac ľudí by malo demonštrovať za ukončenie bojov podobne, ako to vidíme na fotografii z Tel Avivu hore.

Zatiaľ som skeptický len v jednej veci. Predstavte si, ako by Hamas toleroval demonštráciu v Gaze, ktorá by požadovala zastavenie raketových útokov smerovaných na izraelské územie a dav ľudí, ktorý by požadoval mier.

Často vidím, že ľudia držia palce slabšiemu. Ale aj tomu musíme povedať, aby sa vzdal násilia, podnecovania k nenávisti a pestovania kultu pomsty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>