Najväčší darček

Už niekoľko rokov sa držím tradície, že na Vianoce napíšem pár slov. Väčšinou sa k tomu dostávam naozaj až na Štedrý deň, ako keby som chcel nasať autentickú atmosféru toho dňa. Myslím na ľudí, rodinu, blízkych i vzdialených, šťastných aj tých, čo zažívajú nejaké peklo. Domnievam sa, že keby niekto vedel precítiť všetku mizériu tohto sveta, musel by byť nesmierne statočný, aby sa pod týmto bremenom nezrútil.

Cestou k rodičom som skutočne rozjímal nad tým, čo dnes prežíva tento svet a výjavy na oblohe ako keby symbolizovali to, čo som vnímal. Zastavil som na kraji cesty a bez zaváhania cvakol fotoaparátom. Slnko zapadalo, mraky boli temné ako pravda, bolo to veľkolepé a krásne. Veď posúďte sami:

Na Vianoce 2017

Fotografiu som urobil naozaj dnes, na Štedrý deň…

V rozhlase rozoberali najkrajšie vianočné príbehy a asi najmocnejší z nich poslala jedna poslucháčka, ktorá opísala 40 rokov starý zážitok, kedy jej ochorela mama a osud to tak chcel, že počas jej pobytu v nemocnici skončili aj so súrodencami v detskom domove. Mamu pustili domov práve na Štedrý deň, nestihla nakúpiť nijaké darčeky, no zadovážila cestou domov aspoň vianočný stromček. Hoci pod stromčekom nebolo nič, aj tak si spomína na tieto Vianoce ako najlepšie v živote, lebo sa z detského domova vrátili domov, mama prišla z nemocnice a vtedy naozaj pochopili, o čom Vianoce naozaj sú.

Oči mi zaliali pri tomto príbehu slzy. Len kúsok ďalej som zazrel silné letištné svetlá na pristávacej dráhe, bolo mi jasné, že o chvíľu tam pristane lietadlo.

Rozhliadol som sa ešte raz po oblohe a uvidel som kondenzačnú stopu vysoko na oblohe. Vtedy mi svitlo druhý krát. Iba zriedka niekam odlietame 24. decembra, však? Všetky tie lietadlá, ktoré dnes pozorujem, spravidla privážajú niekoho domov. Nech boli tí ľudia kdekoľvek, vracajú sa k rodine.

Najvzácnejší náklad

Piloti patria k tým, čo môžu mať tú “smolu”, že sú práve dnes v službe a na sviatky sa nedostanú domov. Podobne, ako mnohí iní profesionáli, dávajú na oltár svojho povolania odlúčenie od najbližších.

Ak by som mohol, povedal by som im, že môžu byť hrdí. Želal by som im, aby dokázali precítiť šťastie, ktoré prinášajú druhým ľuďom. Dnes doručia najväčší darček. Privezú človeka, ktorý bol možno dlhé mesiace, ba roky v zahraničí a konečne sa zvíta so svojimi blízkymi.

Malé deti možno spájajú Vianoce s darčekmi a je pekné niekoho obdarovať, ale až omnoho neskôr v živote nám začne dochádzať, že skutočné čaro spočíva v prítomnosti ľudí, na ktorých nám záleží.

Po dobrej večeri (ach bože, koľko ľudí na svete dnes zostalo hladných!) som sa na chvíľu zavrel do izby, myslím na vás všetkých. Možno vám moje slová padnú dobre, možno sa potešíte fotografiami, možno práve toto chcete povedať niekomu, na kom vám záleží. Ak nenachádzate vlastné slová, kľudne použite tie moje. Ak si prisvojíte tieto myšlienky, nebudem preto chudobnejší.

Požehnané Vianoce želám, priatelia!

Comments

  1. says

    Pali, som rád že sa delíš s nami o svoje myšlienky, pocity a momenty života ako ich vnímaš. Mňa to jednoznačne obohacuje! Ďakujem Ti!

    Síce je už po Vianociach, ale prajem Ti a všetkým na ktorých myslíš veľa Thety!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>