Nebezpečný islam?

Neobyčajne ma zaráža intenzita, s akou niektorí ľudia odsudzujú niečo, o čom nevedia takmer nič. Povrchne prevezmú nejaký náhľad a potom ho rozhorčene šíria. V istom zmysle je to komické, lebo vyjadrovať sa o niečom, o čom nič neviem, je tak trochu na smiech a tragické zároveň.

Ak už sa domnievam, že ma niečo ohrozuje, mal by som si sám za seba pozbierať čo najviac dát a urobiť si vlastný názor. Uspokojiť sa len s tým, že závery za mňa urobí niekto iný, to je v istom zmysle samovražedný postoj. Na druhej strane, zámerne vyhľadávať informácie zamerané jediným smerom, to je ako samovražda mysle…

V posledných dňoch a týždňoch som časť svojho vzácneho času venoval štúdiu islamu. Korán som prečítal už dávno, ale teraz som ho vzal do rúk opäť. Odporúčam to každému, kto chce viac rozumieť svetu, ktorý nás obklopuje.

Ale ani to by nebolo nič platné, keby sme nerozumeli človeku ako takému. Kým sa porozprávame o islame, povedzme si najprv niečo o ľuďoch všeobecne. Princípy, čo platia všade, aj u nás.

3 hlavné skupiny medzi ľuďmi

Možno pätina ľudí má najpozitívnejšie vlastnosti. Sú produktívni, tvoriví, vzdelaní, ochotní na sebe pracovať a v ideálnom prípade im dosť záleží na druhých. Vedia, že musia niečo dávať, ak chcú dostávať. Nedá sa povedať, že tí “najlepší” ľudia majú všetky mysliteľné dobré vlastnosti, ale javí sa to tak, ako keby sme neboli všetci obdarení rovnako. Zjednodušene by sme mohli povedať, že osemdesiat percent pozitívnych výsledkov zapríčiňuje 20 percent populácie. Hovoríme im občas “producenti”, lebo zapríčiňujú 80% užitočnej produkcie. Dosahujú to usilovnosťou, pracovitosťou, ale aj dobrými nápadmi, tvorivosťou a schopnosťou viesť. Títo ľudia si do značnej miery uvedomujú, že človek má duchovnú podstatu.

Zhruba šesťdesiat percent ľudí sú o niečo menej výkonní, ťažšie chápu, majú možno o niečo horšiu ochotu dodržiavať férovosť, majú menej talentu, prípadne sa im ho nechcelo rozvíjať. Určite je v nich menej iniciatívnosti, častejšie čakajú na pokyny druhých, menej dôverujú svojmu úsudku (aj preto sa skôr nechajú zmanipulovať a stať sa “davom”, o čom bola reč úplne na začiatku) a v podstate sú pre dobrý život závislí na tom, čo vymyslia producenti. Toto je tá “mlčiaca väčšina”. Najdôležitejšia informácia – títo ľudia sú prevažne dobrí, majú dobré úmysly, chcú žiť slušne, nechcú almužny, ale dávajú prednosť tomu, aby si mohli na živobytie zarobiť. Najlepšie sa im darí vtedy, keď môžu nerušene spolupracovať s “producentami”. Ako sa dá vypracovať na takého producenta, to by bolo na inú debatu.

15 až 20 percent populácie tvoria v podstate psychotické osobnosti. Prevažuje v nich otvorená či skrytá zloba. Často sa neštítia podvádzať, mnohým takýmto ľuďom sa nechce poriadne pracovať, sú to typickí zneužívatelia sociálnych výhod a tomuto spôsobu existencie dajú prednosť aj vtedy, keď sa im poskytne možnosť zamestnania. V tejto skupine ľudí nájdete často závislosť na alkohole a drogách. Nenávisť, zákernosť, závisť, tuposť, primitivizmus, agresivita slovná aj strelná. Nedajte sa oblbnúť, inteligencia negarantuje mravnosť. Zloba spojená s inteligenciou dokáže vyprodukovať premyslené zločiny vlastnou hlavou, prípadne spustiť podrobne naplánovanú genocídu, no vtedy už potrebujú aspoň čiastočný súhlas davu. Ten súhlas je značne spojený s predstavou, že človek nie je duch, ale zviera, ktoré možno ľubovoľne zabíjať.

Nie je ľahké na pár riadkoch vysvetliť takúto tému, lebo niektorí vysoko užitoční ľudia môžu mať aj jasne negatívnu črtu, ale verím, že čitateľ to základné delenie v hrubých rysoch pochopil.

Problém islamu (a iných prastarých filozofií)

Ak platí vyššie uvedené pravidlo, že 80 percent ľudí má sklon k dobru, žiadna filozofia sa naveky nepresadí, ak nebude hlásať pozitívne hodnoty. Ak si pozriete Korán či iné zdroje islamu, narazíte napríklad na proroctvo o príchode Mahdího, ktorý “naplní Zem férovosťou a spravodlivosťou po tom, čo bola naplnená útlakom a nespravodlivosťou”. Ak odložíme nabok rozličné rituály, teologické podrobnosti a budeme sa venovať len filozofickým princípom, nájdeme tam mnoho myšlienok, s ktorými by nesúhlasil iba vyšinutý človek.

Na druhej strane nájdeme aj myšlienky, ktoré sú poplatné dobe, v ktorej boli tieto sväté texty sformulované, kedy sa o nejakom modernom humanizme a ľudských právach ešte nikomu ani nesnívalo. Napokon, aj v Biblii by ste našli doslova krváky. Mám silné podozrenie, že moderná doba je do takej miery nekompatibilná so Svätým písmom, že takí Amiši v Amerike radšej zavrhli moderné výdobytky vedy a techniky, lebo ich nedokázali spojiť s princípmi svojej viery.

V samotnom islame nájdeme zásady, ktoré budeme čítať s rozpakmi. V súre 9, verši 5 sa hovorí, že  – “Keď pominú posvätné mesiace, potom ich (pozn. modloslužobníkov) zabíjajte, kdekoľvek na nich narazíte.”

Nie som vykladač cudzej viery a môžem sa iba dohadovať nad tým, či sa v tejto súre rozoberá prípad, kedy Mohamed hovoril o porušení zmluvy a teda o vierolomnosti protivníkov (Korán zapisoval zhruba 22 rokov, ktoré sa príliš pokojom nevyznačovali). Vedel by som uviesť aj verše, ktoré spomenutému textu protirečia, ale v konečnom dôsledku bude na samotných islamských učencoch, aby povedali, čo je záväzný výklad.

Tu už môj čitateľ tuší kam mierim. Aj v kresťanstve sme mali obdobia, kedy sa presadili psychotickí vodcovia a vtedy sme zažili inkvizíciu, križiacke výpravy, vraždenie v náboženských vojnách, pri ktorých na každej strane kňazi žehnali zbraniam. Boh to chce!

Moslimské rozhodnutie

Som presvedčený, že väčšina (80%) moslimov chce žiť normálny život bez krviprelievania. Milujú svoje deti, poznajú v manželstve akceptovateľnú harmóniu, chcú v pokoji pracovať a zarábať na živobytie. Áno, určite by chceli šíriť svoju vieru. Však opýtajte sa katolíka, prečo by chcel protestanta preonačiť na svoj obraz – nechce dopustiť, aby sa dotyčný napokon škvaril v pekle.

V Koráne nájdete dosť informácií, ktoré spravia z manželky úbohú obeť, ak má jej muž psychotické sklony. (Ako keby naše ženy netrpeli pod násilníckymi manželmi, ktorí často v alkoholickom opojení terorizujú celé rodiny).

Je vecou islamskej komunity, či bude hlásať v spolunažívaní násilnickú, neznášanlivú rozpínavosť, alebo sa bude držať skôr princípov, ktoré viac korešpondujú s humanizmom. Čitateľovi môžem iba odporúčať, aby si naštudoval základné myšlienky napr. salafizmu či iných konzervatívnych odnoží islamu (salaf = doslova predkovia, skorí moslimovia – predstavitelia prvých troch generácií, zakladatelia islamu). U tohto učenia sa najčastejšie stretneme s doslovnosťou a výkladom, ktorý spôsobuje v západnej kultúre rozpaky, ba až rozhodné odmietanie. Ak by samotná islamská komunita nasledovala tento vzor pre celé svoje správanie a konanie, tak by to nielenže dávalo muníciu do rúk psychotikom a fašizoidným živlom na našej strane, ale by to muselo spustiť aj bezpečnostné mechanizmy, lebo aplikácia práva šaría v plnom ultrakonzervatívnom rozsahu, by viedla k porušovaniu trestného práva v hociktorej európskej krajine.

Dav sa dá najlahšie zmeniť na krvilačnú svorku vtedy, ak väčšine ľudí chýbajú informácie o podstate človeka, o porozumení, spravodlivosti, či protikladoch vojny a mieru. Aj preto sa snažili diktátori odjakživa potláčať vzdelanie a namiesto toho iba vymývali mozog propagandou a úzko zameraným svetonázorom bez toho, aby niekto smel klásť otázky.

Islam môže mať podobu vlastnej tradičnej kultúry, kedy bol baštou vzdelanosti (v čase najtemnejšieho kresťanského temna excelovali Arabi v matematike, astronómii, medicíne), alebo sa stane symbolom tmárstva. Treba len podotknúť, že nič tak neposlúži radikalizácii islamu, ako nenávistné prejavy západného sveta, ktoré povedú k útlaku obyčajného, drobného moslima.

Utajený zdroj nenávisti

Existuje jedna tradícia, na ktorú západ takmer zabudol. V angličtine sa úkladný vrah volá assasin. Pôvod slova je hašášin, vycvičený zabijak, ktorého systematicky drogovali hašišom. Medzi tréningami v bojových umeniach ho obšťastňovali mladé kurtizány a takto dostal obraz o tom, ako bude vyzerať raj, kam sa dostane, ak ho zabijú v boji. Určitý čas terorizoval istý orientálny vládca s pomocou hašášinov celé svoje okolie, a tak si konkurenční panovníci nemohli byť istí životom. Veľmi ťažko sa čelí útoku atentátnika, ak mu nezáleží na vlastnom živote.

V modernej dobe sa ukazuje, že určitá časť samovražedných atentátnikov, či ozbrojencov kalifátu sa podrobuje drogovaniu psychiatrickými liekmi. Potvrdili to aj niektorí zajatí bojovníci Islamského štátu a existuje vážna domnienka, že v operácií tejto mocnosti zohrávajú vyštudovaní psychiatri utajenú, no dôležitú rolu. (Čitateľ by urobil lepšie, keby sa pozrel na to, že to boli dvaja psychiatri, ktorí svojou sériou prednášok na Balkáne vybičovali nacionalistické vášne pred občianskymi vojnami v Juhoslávii a bolo by chybou nepozrieť sa napr. aj na Program T-4 v nacistickom Nemecku a jeho ideové východiská.)

Je zvláštne, že medzi lekármi, ktorí odjakživa túžili pomáhať ľuďom, nájdeme aj malú skupinku, ktorej rukopis nachádzame v niekoľkých absurdne krutých režimoch počas posledných 150 rokov. Venovať sa tejto stope by znamenalo opustiť hlavnú líniu článku, ale odporúčam zapamätať si tento bizarný vplyv. Pripadá vám normálne, aby niekto chladnokrvne zabíjal a pohŕdal pri tom aj vlastným životom ako keby bol nejaký zombie?

Rozlišujte

Medzi najzákladnejšie prejavy zdravého rozumu patrí schopnosť rozlišovať. Iba psychopati budú premietať videá s agresívnymi militantnými moslimami v snahe vyvolať nenávistnú reakciu davu, ktorá má odsúdiť každého moslima či utečenca.

Na druhej strane by bolo naivné myslieť si, že medzi nimi nie sú skutočne nebezpeční ľudia, ktorí chápu božie príkazy tak, že by vám mali podrezať krk.

Mali by ste vedieť koľko je tých ľudí. Skutočná hrozba medzi nimi je malá a potenciálny problém zatiaľ leží v budúcnosti.

Ak treba tvrdší zásah, potom by mal byť vedený voči tým, ktorí už v tejto chvíli porušujú zákony a majú radikálne prejavy, ktoré štartujú reálne násilie. Načo čakáme? Ak je niekto “neprispôsobivý” migrant, prejaví sa agresívne rýchlejšie, ako si myslíme. Zatknúť človeka, čo porušuje zákony a deportovať ho, na to máme represívne zložky. Tým sa uľaví aj utečencom, ktorí sa správajú slušne.

Zároveň chápte, že vyvolávaním strachu a hystérie sa snažia pod zámienkou bezpečnosti vyradiť naši domáci psychotici ľudské práva, vytvoriť jednotné myslenie verejnosti a pre ten účel zbaviť osobnej slobody tých, čo by chceli uvažovať vlastným rozumom. Už rozpútali paniku a ich agenda je nebezpečná hneď teraz.

Ostatných treba skôr chrániť. Až tak zložité to zas nie je.

Tu si prečítajte predchádzajúci článok, ktorý sa venuje základným informáciám o imigrácii.

Tu je začiatok seriálu o tom, ako sa seje nenávisť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>