Otčina krásna a stratená

Keď som prvýkrát videl to video, ktoré nájdete kúštik ďalej v článku, vyhŕkli mi slzy už len zo samotnej atmosféry. Začal som pátrať o čo išlo a dozvedel som sa, že dirigent Riccardo Muti urobil úplne nevídanú vec: zopakoval najslávnejšiu časť opery Nabucco a v krátkom prejave k publiku odsúdil politiku vlády, ktorá zoškrtala príspevky na kultúru.

Umelci vybojujú často dôležitejšie bitky ako vojaci

Skladba Va, pensiero (Leť, myšlienka – u nás známa skôr pod názvom Zbor Židov) je tak trochu neoficiálna hymna Talianska. Spieva sa v nej o tom, ako Židia v babylonskom vyhnanstve trpko spomínajú na svoju domovinu – Ó, otčina moja, tak krásna a stratená. (O, mia patria, sì bella e perduta!) Taliani v tejto skladbe odjakživa vnímali svoju rodnú zem a jej strasti.

Va, pensiero vyvoláva silné emócie, lebo symbolizuje lásku k vlasti, aj keď je táto na kolenách. Za čias NDR najprv nevedeli pohlavári pochopiť, prečo sa počas tejto skladby postavilo celé publikum a spievalo so zborom a potom im došlo, že tá krásna – ale stratená otčina – nie je Nemecká Demokratická Republika, ale rozdelené Nemecko, tá vytúžená časť sa skrývala za berlínskym múrom. Potom už Nabucco pochopiteľne zakázali.

Môj dobrý priateľ z Talianska mi na požiadanie poslal preklad slov, ktoré hovorí maestro Muti a tak si môžete vychutnať tento skvost v slovenčine a potom ešte vysvetlím, prečo mi pri pridávaní titulkov do videa tiekli slzy po tvári a deje sa to kedykoľvek si túto nádheru opäť pozriem:

Prečo ma to trápi?

Dôvod je jednoduchý. Naša vlasť čelí nevídanému drancovaniu, pomaly niet dňa, kedy by nevyplával na povrch ďalší príklad ako “babylončania” rabujú našu otčinu za výdatnej pomoci vládnej moci. Vynaliezavosť pri rozkrádaní, morálne bahno, arogancia politikov, ktorí s kamenným ksichtom zapierajú ako získavajú obrovské sumy peňazí “vlastnou hlavou”, vymýšľajú stále nové metódy buzerácie a pokút, oberajú pracujúceho človeka a viac ako polovicu jeho zárobku, zdravotníctvo a školstvo na kolenách, peniaze v alobale, milionársky masér, ktorému tlačové vyhlásenia preposiela premiérova asistentka, to sa už nedá znášať.

Ešte dokážem pochopiť, že sa nechá opiť rožkom nejaký chudák, čo je chudobný duchom a majetkom; a skočí na judášsky groš, čo dostáva v pofidérnych sociálnych balíčkoch a vlakoch zadarmo. Ale úplne mi rozum stojí, keď sa do podpory tejto mašinérie zapoja moderátori či hudobníci, ktorí dobre vedia, že kolaborujú s vredom na tvári našej spoločnosti. Vážení, hociktorá prostitútka na ulici má viac cti!

Pri pomyslení na státisíce Slovákov, ktorí opustili svoj domov a odišli pracovať do zahraničia sa mi tlačia slzy do očí. Oni neodišli len za lepším živobytím, mnohí hovoria, že už nie sú ochotní spolupracovať so súčasnou vládnou mocou ani len v tom, aby pracovali v tejto krajine a dovolili špinavým paprčiam siahať na ich odvody a dane.

Kde, dočerta, sú umelci?

Mne v tomto marazme veľmi dlho chýbal hlas umelcov, ktorí bývajú tradičnou opozíciou voči akejkoľvek zvôli moci. Lebo umenie je o ideách, umenie predsa nemusí stále priamo bojovať so zlom. Umenie namiesto potierania zla má omnoho silnejší spôsob: má moc predostrieť verejnosti nejaký sen o lepšej spoločnosti, o tom, ako to má všetko fungovať. Zločin sa neporazí tým, že s ním budeme zápasiť. Zločin porazíme vysvetľovaním mravnosti a slušnosti. Až pochopením týchto princípov môžu potom ľudia vo svojom srdci zavrhnúť zlo. Ak budeme nadávať na tmu, tým sa jej ešte nezbavíme. Ale úplne stačí rozžať svetlo.

Iba máloktorá skupina obyvateľstva požíva toľkú autoritu ako umelci. Herci, hudobníci, spisovatelia, to sú vážené osobnosti a ani najzarytejší volič “babylončanov” nezostane voči ich hlasu úplne imúnny. V jednej chvíli som len trpko hľadel, ako tváre hercov využívajú banky na to, aby presviedčali národ, že sa treba stávať otrokom pôžičiek. Ja by som radšej videl, že vyslovia svoj nesúhlas a otvoria oči zaslepeným, vystrašeným a utláčaným (áno, to je okrem hlúposti základný profil voliča súčasnej vlády).

Našťastie som sa dočkal. Aspoň niektorí umelci sa zobudili a zdvihli hlas proti rabovaniu, ktorého sme svedkami. Nemusia hovoriť koho voliť, ale nemali by sa obávať ukázať prstom na čokoľvek, čo je zlobou v politike. Nie je to ťažké, veď v tomto majú umelci jasno už celé stáročia. Tak, ako to vo videu vyššie objasnil dirigent Muti, tu to krásne vysvetlil herec Martin Huba:

Slovensko je prekrásna krajina, väčšina obyvateľov sú dobroprajní ľudia, ktorí si zaslúžia život bez toho, aby im stále niekto ako upír odsával energiu. Možno sa nám nepodarí zvoliť ideálnych zástupcov, ale prinajmenšom by sme mali zabrániť hordám “babylončanov”, aby rabovali našu vlasť.

Choďte voliť!

Urobil som nasledovné video s pomyslením na to, že už nechcem, aby sme o Slovensku museli so slzami hovoriť:

Ó, otčina moja, tak krásna a tak stratená…

 

Ach áno, budem vďačný, ak tento článok budete zdieľať a šíriť ako sa len dá…

Comments

  1. Jan Lorincik says

    Dobre si to Pali napísal. Veľmi dobre. Človek by ti aj zatlieskal, keby mu nezvieralo hrdlo po prečítaní tohoto článku a zhliadnutí videí. Keby nevidel, že našu nádhernú zem, ktorú sme zdedili po predkoch drancuje lúza, ktorá sa pritom vlastenecky bije do pŕs. Čo zostane naším deťom? Deťom, ktoré tu ešte zostanú. Mnohí z nás už na Slovensku deti nemáme. Šli tam, kde im život ponúkol viac. A nemôžeme im to zazlievať, ak sme ich vychovali a chceme pre nich nejakú lepšiu budúcnosť. Tu sa kradne, rozkráda a zdiera národ. Školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby na kolenách. Justícia rozlišuje medzi obyčajným človek a papalášom, polícia nadžgáva štátnu kasu, aby bolo z čoho brať. Jednoduchí ľudia majú problém nakŕmiť svoje deti, pričom tí ktorí sú pri koryte, nevedia od rozkoše čo s peniazmi. Máme jednu z posledných šancí to zvrátiť. Nenechajme nič na náhodu. Hovorme s ľuďmi okolo seba. Urobme ničo pre tento národ, pre seba. V deň volieb nepodporiť tých, ktorí to nezvládli. Viem, že sa budú držať zubami, nechtami. Majú strach, že príde deň, keď im ľudia predložia účet. Ten deň príde. A ak toto všetko Slováci nepochopia, potom môžeme iba zaplakať. A bude: “… a čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo …”.

  2. Martin says

    Pre mňa má tento skvost aj osobný význam. Môj otec bol sólistom v zbore, ktorý tento Zbor židov mali v repertoári. Bol aktívnym spevákom až do svojej smrti.
    Ako 82 ročnému, na jeho pohrebe, mu kolegovia zo zboru (s veľkou námohou, ale predsa len) toto zaspievali. Môj nladší brat plakal ako malý chlapec. Ja som si slzy ani neutieral. Bol som vtedy na ne hrdý.
    Desať rokov horovril o tom, že už skončí, že sú tam už mladší a predsa len mu tá láska k spevu nedovolila odísť.
    Zbor vychoval veľa skvelých spevákov. Ja si spomínam bohužiaľ len na Gurbaľových.

  3. Helen says

    Vážený pán Timko, táto Verdiho krásna hudba mi pohladila dušu, ale i Vaše krásne slová uložené do hlbokých myšlienok o stave nášho politicky a ekonomicky skúšaného Slovenska. I nespokojnosť sa dá vyjadriť inteligentne a na úrovni, čo bohužiaľ sa stáva u nás zriedkavosťou, nielen medzi pospolitým ľudom, ale i tými,, ktorí si vravia, že sú elita tejto spoločnosti. Krásne. Ďakujem.

    • Igor Košnár says

      Dobrý deň prajem

      Tento link som dostal mailom od môjho priateľa a hneď som si to aj pozrel a vypočul. Vy Ste sa tam dotazovali na interpreta. Píšem Vám ale preto, že ja som predseda OZ Žilinský miešaný zbor. Spievali sme túto skladbu od p. Suchoňa nespočetne krát a vždy je to sviatok. Pokiaľ Vám tento druh hudobného umenia lahodí, skúste ma kontaktovať, možno sa podarí zorganizovať koncert nášho zboru aj vo Vašom okolí.
      Viac na http://www.zilinskymiesanyzbor.sk

      Prajem pekný deň Igor Košnár

  4. Peter Neuwirth says

    Veľmi krásne slová a nádherná hudba. Vďaka pán Timko za trefný popis “stavu našej únie”. Kiež by sa Vaše posolstvo dostalo ku každému voličovi či nevoličovi ako povinné čítanie a počúvanie

  5. Ráček Zdenek says

    Ďakujem, je to úžasné. Škoda, že som už starý/ 86 r. / a nepohyblivý.
    Pomáham rozosielaním priateľom. Moja poznámka:. Malo sa začať
    skôr, ale nikdy nie je neskoro. Ako syn živnostníka som sa už stretol
    zo všetkým zlom ale pevne verím v zmenu. Nič netrvá večne. Je však
    možné že sa toho nedožijem.
    . veľa múdrosti a odvahy Ráček
    P.S.: Mám toho , čo sledujem v
    politike už “plné zuby”.

  6. Alex says

    Veľká vďaka za ten trefný apel i odkaz. Je to zásah do čierneho.
    Je veľmi bolestné milovať svoju vlasť, pracovať nielen pre seba a svoju rodinu ale aj pre ňu a zároveň byť svedkom, ako jej energiu, vytvorené hodnoty a ľudský potenciál beztrestne vysávajú amorálni gauneri, ktorí nemajú vo svojej nenásytnosti už žiadne zábrany. Nemajú k tejto krajine a jej obyvateľom žiadny pozitívny vzťah okrem túžby vydrancovať ju a jedného dňa aj so svojím lupom zmiznúť, stratiť sa na nejakých Seychelloch, Bahamách či v iných “rajoch”.
    Treba to šíriť ďalej, lebo letargia “mlčiacej väčšiny” je značná.
    Držme si palce, aby sme sa nemuseli ráno 6.3. zobudiť so zistením, že tento zlý sen našej krajiny sa nekončí.
    Alex Tahy

  7. Katka Hradská says

    Pali, nepoznám ťa osobne, čo ma veľmi mrzí. Chcem sa ti však pekne poďakovať za nádej, ktorej chcem aj ja uveriť: že sa ľudia prebudia z letargie, že mnohým, ktorí hovoria ako sú zhusení zo všetkého čoho sme svedkami a v čom nás nútia žiť, že sa im v sobotu otvoria oči a pôjdu voliť. Držme si palce, aby sme nestratili svoju dôstojnosť, aby znova ožila idea, ktorá nás už kedysi spojila, aby sme sa nemuseli hanbiť za to, že sme neurobili nič, alebo len veľmi málo. A Martinovi Hubovi zo srdca ďakujem za to, že nahlas a verejne vyjadril svoje pocity. Pocity, ktorým snáď nerozumie už len ten, čo nemá vlastnú tvár a chrbtovú kosť.
    Katka Hradská a Paľo Meško

  8. Igor Krpelán says

    Ďakujem, aspoň na chvíľu som mal pocit, že táto úžasná krajina skutočne patrí Slovákom?! S výraznou podporou tých, ktorí nás “reprezentujú” sme sa vzdali vlastnej kultúry. Doteraz som bol vždy voliť, nepomohlo, týmto sa chcem ospravedlniť všetkým Slovákom.

  9. Peter says

    No aj sa ten článok pekne začal a dosť vecí v nom je pravda a nakoniec že chodte volit? Koho? 27 rokov to iste, volit mensie zlo ,podme proti ficovi atd, asi si nikto neuvedomuje ze moznost ako vyriesit tento shit je prave neist volit, nedat ani jednej strane 5 percent, týmpádom všetkých poslat do minulosti….

    • Pavol Timko says

      Peter, ak by ste dokázali túto myšlienku priviesť k realizácii, tak budiž. Ale v reálnom svete sa všetci voliči nikdy nedokážu spojiť a realizovať takýto bojkot. Napr. tie “babky demokratky”, čo vlastným telom bránili ostatným v prístupe na balkón Národnej rady, určite pôjdu voliť. A tak nezostane nič iné, len sa pozbierať a ísť sa zastať opačnej strany.

  10. Ľudmila Petríková says

    Dobrý deň, pán Timko,
    som Vám vďačná za kultivovaný článok a dojemné videá. Nedalo sa neplakať, hoci som sa tak snažila ovládnuť svoje emócie. Priala by som tomuto článku, aby ho čítalo čo najviac ľudí a najmä veľa našich politikov.
    Prajem všetko dobré, Ľ. Petríková

  11. Iveta Kipsová says

    Úžasne, krásne a výstižne napísané, k tomu nádherná hudba …. nemám slov. A taktiež som nedokázala zastaviť slzy od dojatia :-) Ďakujem pekne autorovi!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>