Pliaga doslovnosti

Zdanlivo si dnes spojíme nesúvisiace témy. Ale niečo majú spoločné – doslovné chápanie.

1.
K nozeDržať sa doslovného výkladu nejakého textu môže spôsobiť, že vás múdri ľudia budú mať za hlupáka. Veď na doslovnosti sú postavené mnohé vtipy. Iste si spomeniete, ako mali deti v škole napísať úvahu na tému: “Mama je len jedna”. Všetci písali o nenahraditeľnosti matky, len Móricko opísal príbeh, ako ho matka poslala do chladničky po dve pivá – a Móricko jej odpovie: “Mama, je len jedna!”

Alebo:

Dôchodcovi záhradkárovi hovorí lekár:
– Tieto lieky musíte vysadiť.
– Dobre, a čím ich mám potom polievať?

Všimnite si, že ak ľudia nedokážu rozlišovať význam slov, sú ostatným na smiech. Ale ono to platí aj naopak. Zadubení ľudia nenávidia humor. Nerozumejú mu. Ak sa v miestnosti niekto smeje, rýchlo nadobudnú dojem, že sa niekto smeje z nich. Neznášajú humor, lebo berú veci doslovne a nerozumejú na čom sa ostatní smejú. Chýba im odstup a nadhľad.

Rôzni utláčatelia a diktátori nemali radi humor ani satiru. Boli radi, ak mali ľudia strach a nemali sa smiať. Spomeňte si na Meno ruže. V skvelom románe, ktorý napísal Umberto Eco, nájdeme šialenú postavu mnícha, ktorý sa snažil zlikvidovať humorné knihy, lebo nikde v Novom zákone nenašiel zmienku, že by sa Kristus smial.

Takže za prvé – doslovné chápanie bráni humoru. Takíto ľudia bývajú plní nenávisti a neváhajú ublížiť tomu, o kom sa domnievajú, že si z nich robí posmešky.

2.
Doslovné chápanie filozofie, spirituality a náboženstva.

Ľudia, ktorí chcú ovládať iných cez ich náboženské cítenie potrebujú, aby veriaci iba doslovne odrapkali modlitby. Na pochopení nezáleží. Pre tyranov je lepšie, keď vie veriaci naspamäť, že “Boh je láska”, ale nijako mu to nebráni ďalej nenávidieť suseda. Zdanlivo je to jednoduchšie aj pre ľud. Nepotrebuje si nič domýšľať. Boh stvoril nebo a Zem i s príslušenstvom presne za sedem dní. Nepožiadaš manželku blížneho svojho ani vola jeho… Najhoršie na tom je, že tento druh viery vlastne zabije samotné posolstvo religióznej filozofie. Namiesto hlbokého pochopenia duchovna, humanizmu a spásy duše sa veriaci utopí v rituáloch a povrchných prejavoch. Naozaj pochybujem, že Buddha vytvoril svoju filozofiu na to, aby niekto iba točil modlitebným mlynčekom…

Predstavte si, že niekto vezme Korán a bude chcieť doslovne aplikovať všetky súry a verše vo forme násilím presadzovaného prikázania. Filozofické posolstvo zoslané cez proroka sa má brať doslovne. Chápete v čom je problém?

Takže za druhé – doslovnosť pri aplikácii v náboženstve vlastne potlačí podstatu duchovna a viery.

3.
Všimli ste si ako typické noviny vykresľujú realitu? Asi sa nedá povedať, že všetci novinári trpia rovnakou diagnózou, ale priveľa z nich sa upísalo remeslu, ktoré sa živí terorizmom.

Terorizmus? Aha, to by som mal objasniť.

Slovo teror znamená v angličtine hrôzu. Zapnite si dnes večer v televízii správy. Novinári na vás hodia krv, vraždy, vojnu, konflikty a farbisto vykreslený úpadok spoločnosti. Inak povedané, vypustia na ľudí hrôzu. Nie že by sa také veci nevyskytovali, ale problém novinárskej nekorektnosti spočíva v tom, že spravodajstvo je úplne vedľa ohľadom proporcií týchto javov. Výsledkom je apatia. Porazenectvo. Odklon ľudí od vecí verejných. Vystrašení, poslušní občania.

Ako niektorí novinári vykresľujú veriacich? Čo sa vlastne mohlo vytknúť satirickému plátku Charlie Hebdo? Nuž, bolo to neokrôchané očierňovanie a urážky filozofie bez štipky tolerancie. Nuž, zadubení ľudia a aplikácia náboženstva, ktorú sme opísali v prvých bodoch je vďačným terčom pre satirika. Ale nech si nikto nerobí ilúzie. Charlie Hebdo neútočilo iba na islam, pozrite sa na obrázok, ten hovorí za všetko. Aj novinári sa dopúšťajú doslovnosti, lebo často vykresľujú všetkých moslimov ako teroristov a nepohnú prstom, aby takýto obraz u verejnosti skorigovali.

Takíto novinári nevnímajú ľudí dobrej vôle. Nezaoberali sa dostatočne duchovným svetom moslima ani kresťana. Nie, nemyslím si, že si zaslúžili viac, ako odmietnutie zo strany slušných ľudí. A už vôbec si nezaslúžili násilnú smrť. Títo karikaturisti však vedome brnkali na nervy hrdlorezom, ktorí prisahali, že ich zabijú. Najviac mi je ľúto, že týmto činom ohrozovali aj policajtov, ktorí museli riskovať a položiť svoj život na ochranu niekoho, kto si podľa mňa zaslúži odsúdenie alebo aspoň ignoráciu.

Takže za tretie – v novinárskej obci je priveľa zovšeobecňovania a vytváranie nepravdivého obrazu spoločnosti.

Je mi jedno, že časť ľudí mi bude mať za zlé, že som sa nepridal do stáda, ktoré bráni “slobodu slova” a prisahá pomstu všetkým moslimom.

Tyrani, zadubení svätuškári, teroristi a mainstreamoví novinári – títo všetci majú viac spoločného, ako by ste si mysleli.

Keby som mal byť pesimistom, tak poviem že tí teroristi vyhrali. Prečo tak súdim? Stačí si prečítať rôzne debaty a všimnúť si, koľko ľudí teraz začína hádzať všetkých moslimov do jedného vreca. Keby teraz vládol nejaký diktátor a rozhodol sa vybudovať plynové komory pre moslimských prisťahovalcov, mnohí by súhlasili, alebo by nepovedali nič. Sú to presne tí istí, ktorí by v inej dobe súhlasili s inkvizíciou, pálením kníh, či zákazom spevu.

Lenže teroristi ešte nevyhrali. Väčšina ľudí sa nevzdá slušnosti ani napriek provokáciám. Možno by sme mali trochu viac študovať o rôznych svetových kultúrach, vrátane tej moslimskej. Mnohí by boli prekvapení myšlienkovým svetom a pohostinnosťou bežných Arabov. Čím viac budeme my a naše deti študovať, tým menej budeme trpieť pliagou doslovnosti.

Základom slobody nie je právo urážať. Na druhej strane satira nedáva nikomu právo vraždiť.

Dajte si pre dnešok jednu malú domácu úlohu: naštudujte si niečo o kultúre, ktorú máte tendenciu odsudzovať.

PS: Prečo si myslím, že takéto vraždenie nebude naveky, si môžete prečítať v článku Kyvadlo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>