Povrchnosť

Pred nedávnom som zverejnil na jednej stránke venovanej umeniu úplne jednoduchý tip, ako sa zlepšiť vo fotografovaní. Postup je nekomplikovaný, pochopí ho aj úplne zadubený človek a skladá sa len z 2 krokov:

  1. Prečítaj si návod na použitie svojho aparátu
  2. Potom si ho poriadne prečítaj ešte raz

Návod vychádza z faktu, že znalosť vlastného nástroja zvyšuje efektivitu práce, dokonca môžeme hovoriť o tom, že sa takto vyhneme nepríjemným prekvapeniam. Aparát nastavený na automatiku používa rozhodnutia toho, kto ho naprogramoval a v nijakom prípade to nebude výhodné v každej situácii. Nuž, ale ja som nechcel hovoriť o tom, ako sa zlepšovať vo fotografovaní.

Chcel som hovoriť o povrchnosti!

Keď som tam ten návod dal, zažil som obvyklú diskusiu, kde rôzni účastníci fóra namietali, že načo to takto komplikovať, veď oni to nepotrebujú, cvakajú si len tak fotky pre radosť, nemajú na také veci čas, bla, bla, bla.

Vlastne som už predtým zažil podobné diskusie, kde sa ľudia bránili zlepšovaniu, dokonca by sa dalo povedať, že sa tam priam propagovala povrchnosť a amatérsky prístup. Medzi ľuďmi je bohužiaľ často rozšírené, že amatér nemá mať profesionálny postoj. Dokonca nájdete ľudí, čo budú tvrdiť, že profesionalizmus, zlepšovanie v remeselnej zručnosti ubíja tvorivosť.

Osobne si myslím, že umelec je do takej miery obmedzený v tvorivosti, do akej nedokáže urobiť, to čo si jeho umenie vyžaduje. Ak herec nedokáže realisticky plakať, potom sú preňho podobné scény tabu. Ak spevák nenacvičí vysoké tóny, potom budú určité skladby vyradené z jeho možného repertoáru. Ak maliar nedokáže určitú vec namaľovať úplne presne, potom bude s prekvapením pozerať, čo tá jeho ruka na to plátno napatlala.

Samozrejme, je slobodnou voľbou človeka, ak sa chce vyžívať v tom, aký je on vlastne amatér. Môže počúvať “dobré rady” o tom, ako je zbytočné niečo študovať a pokojne odprisahám, že podobné reči vedú tí ľudia, čo už zlyhali na ceste k sebazlepšovaniu a je pre nich neznesiteľná predstava, že niekto iný by sa cez rovnakú bariéru dokázal úspešne preniesť. (Hovorí sa, že najodpornejší literárni kritici sú neúspešní spisovatelia…)

Podporu priemernosti, hlásanie povrchnosti, tvrdenia, že štúdiom techník sa potláča tvorivosť, už považujem za podvod na umelcoch, je to útlak umenia. Toto však nie je iba vecou umenia. Zlepšovať sa ako šofér, študovať o tom, ako vychovávať deti, trénovať sa ako obchodník v zlepšovaní predaja, to všetko je prejavom zdravého rozumu.

Naopak, oddanosť povrchnosti pochádza skôr z nejakej chorej časti mysle. Je úplne jedno, že tvrdá práca, snaha sa zlepšovať je namáhavé a nie je to vôbec populárne. Ľudia by chceli mať istoty a nič pre to nechcú sami urobiť, to je moderná choroba.

Takže až chcete zažívať skutočnú radosť, potom do toho zainvestujte kus námahy. Ak vám niečo vraví, aby ste to nechali tak, potom sa prekonajte a dotiahnite tú námahu do víťazného konca.

Ak vám niekto tvrdí, že námaha sa vylučuje s umením, tak vedzte, že ten niekto nechce, aby ste sa venovali umeniu. Pošlite ho do horúcich pekiel. Ak ho poslúchnete, skôr či neskôr sa stiahnete z vlastného umenia, lebo váš vkus vám zabráni publikovať to, čo cítite, že malo byť lepšie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>