Predstavivosť – problém demokracie

Ak si spomínam dobre, bolo to v knižke o Parkinsonovom zákone, že ľudia sa nevedia pozrieť do očí skutočne veľkým problémom. Ako príklad tam bolo uvedené, že správna rada akciovky debatuje len 10 minút o miliardovej investícii do jadrového reaktora. Potom diskusia o zastrešení stojanu na bicykle pred budovou – 2,5 hodiny.

O čom to svedčí?

Človek dajako nevie “uchopiť” záležitosti, ktoré ďaleko prekračujú jeho predstavivosť. Nech už bol pán Kožený kýmkoľvek, pamätáte si, ako vypiekol s kupónovou privatizáciou? Investičné body a kupóny? Akcie? Fabriky? To si nikto nevedel predstaviť. Ale keď za kupónovú knižku ponúkol 10.000 Kčs, zrazu si hocikto dokázal predstaviť, čo presne to znamená.

Teraz sme (ne-)volili parlament Európskej únie. Vie si niekto vôbec predstaviť čo to vôbec znamená? Čo si pod tým možno predstaviť?

Dalo by sa to, ale ľudia by sa museli snažiť porozumieť, študovať, lámať si hlavu. To si vyžaduje námahu a vytrvalosť. Toto sa týka čohokoľvek v živote, ale platí to aj o vzťahu k politike.

Viete čo si typický slovenský občan najviac zapamätá o európskej politike? Príjmy poslancov. Dokáže ich vydeliť svojím platom a vie koľkonásobne je to viac oproti jeho biednej mzde. Primerane sa ohľadom toho rozčuľuje. Ešte ako tak si vie predstaviť, ktoré politické strany a akí poslanci nás tam budú zastupovať. Aký je medzi nimi pomer a už si predstavuje ako budú rozhodovať o politike EÚ a hlavne zastupovať záujmy Slovenska.

Ach, jaj, toľko nezmyslov!

Bežný volič u nás vôbec nemá predstavu o zoskupeniach “v Bruseli” (preto úvodzovky pri “Bruseli”, lebo nevie ani to, že parlament je vlastne v Štrasburgu) a netuší, ako sa tí reprezentanti z jednotlivých krajín zoskupujú do blokov, ako hlasujú a pod. Náš volič možno prejavil svoju pokoru ohľadom svojej neznalosti tým, že radšej ani nešiel voliť. Hm, v tomto sa ale vyjadrujem nesprávne. Voliča sa už podarilo presvedčiť, že sa o politiku nemá zaujímať, lebo aj tak nič nezmení.

Najvplyvnejšia politická sila

U nás (a nielen u nás) máme najsilnejšiu politickú silu. Nie je v parlamente, je skrytá. Je to akási zvláštna skupina, ktorá dokáže cez médiá, diskusné fóra na internete a krčmové hlásateľne úspešne naočkovať ľuďom myšlienku, že obyčajný občan nič nezmôže, že každý politik je zlodej a je márne sa s tým niečo pokúšať urobiť. Snažia sa eliminovať väčšinu z rozhodovania a vpustiť do volebných miestností len menšie, ľahšie ovládateľné skupiny ľudí.

Výsledkom je, že veľa slušných ľudí potom nielenže nechce voliť, ale ani sa aktívne zúčastňovať politiky a skutočne prenecháva voľne pole “kolesíkom” a hochštaplerom.

Ineptokracia

Hovoríme potom o vláde neschopných, ktorých niekto ťahá na nitkách ako bábky. Do politickej reprezentácie si oligarchovia dopĺňajú populistov, ktorí vedia vytiahnuť na voličov nejaký ľahko komunikovateľný symbol a sebavedomé vystupovanie. To je ľuďom reálne. Symboly a sebaistá forma reči vyslovená v tej správnej emócii.

Volá sa to ineptokracia (inept = neschopný, kracia = vládnutie).

Ľuďom chýba predstavivosť ohľadom toho, čo skutočne znamená vládnuť, predstavivosť o skutočne najpodstatnejších otázkach. Nechajú si nahovoriť, že tomu aj tak nemôžu rozumieť, pritom niektoré základné princípy sú skutočne celkom jednoduché, ale to si nechajme na inokedy.

Výsledkom potom bude to, že si malá klika, ktorá je spriahnutá s určitou skupinou politikov, bude robiť čo chce, lebo tí neschopní politici aj tak iba poslúchajú svojich sponzorov, ktorí sú pre politikov niečo ako cecok.

newborn piglet sucking from udder

Ako to má byť?

V prvom rade treba hovoriť o tom, čo je správne. Treba nahlas rozprávať o potrebe ísť do politiky. O tom, že schopný človek by sa mal uchádzať o službu pre svojich spoluobčanov. Slušných ľudí je väčšina, neexistuje nijaký dôvod, prečo by nemali chcieť vziať vládu do svojich rúk.

Bežného človeka treba učiť o tom, ako veci fungujú. Čo je dôležité. Ako rozoznať habaďúru a populizmus.

Len preto, že sa vy nebudete zaujímať o politiku, to neznamená, že sa politika nebude zaujímať o vás.

Som výrazným odporcom starostlivej, otcovskej politiky, ktorá berie slobody a vymieňa ich za istoty.

Preto nie je dobrý nápad, robiť z Európskej únie neriaditeľný superštát. Preto nie je dobré obetovať slobody za istoty “ochranných mechanizmov”, ktoré chránia len banky a korporácie na účet občanov a ešte majú tú drzosť hovoriť, že je to v našom záujme. Nebolo všetkým tým tzv. pravicovým voličom podozrivé, že EUROVAL obhajuje práve taký Fico?

Vláda má zostať na úrovni krajín a ešte aj tam by som vplyv a výdavky štátu okresal na minimum. Netreba podporovať nijakú stranu, ktorá chce dať ešte viac moci do Bruselu a vytvárať tam novú supervládu, ktorá bude ešte viac odtrhnutá z reťaze, ako tá lokálna.

13%

Nakoniec prejavili Slováci najviac rozumu zo všetkých národov. Ukázali svetu, na akú úroveň by sa mal znížiť rozpočet a moc Únie. Malo by to byť toľko, koľko bola voličská účasť u nás. Nie sme my, veru, hlúpy národ…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>