Prvý plebiscit o konšpiračnej teórii

Ty brďo! Dnes mi došlo, že na Slovensku prebieha asi svetovo unikátne referendum! Prečo je to také zvláštne?

Lebo asi nikde inde strach z konšpiračnej teórie nevyvolal všeľudové hlasovanie.

Takže čo hovorí táto konšpirácia?

LGBT lobby chce pod taktovkou “juvenilnej justície” masovo odoberať tradičným rodinám ich dietky, lebo si dovolili krpcovi ťapnúť výchovne po zadku, alebo mu chceli brániť zúčasťňovať sa na sexuálnej výchove a ukradnuté deti pridelí zosobášeným homosexuálnym párom.

Táto lobby chce úplne rozvrátiť civilizáciu, zničiť posledné záchvevy slušnosti a všade rozšíriť infekciu zvrátenosti. To všetko nájdete podložené poľutovaniahodnými ba až srdcervúcimi prípadmi, nad ktorými vskutku zostáva rozum stáť. Uf odľahlo mi, že sme to takto včas odhalili.

 

Koho vplyvu sa máme naozaj báť

Tak, a teraz poviem čo za tým vidím ja.

1.
Z času na čas vypláva na povrch ako kúštik ľadovca prípad utýraného, prípadne zneužívaného dieťaťa. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu tento prostý fakt unikol nielen sociálke, ale aj širšej rodine, škole a susedom. Pod dojmom rozhorčenia prídu politici a úrady pod kuratelou odborníkov (rozumej konkrétnych psychológov a psychiatrov) s nejakou úplne bláznivou iniciatívou, ktorá postráda akúkoľvek racionalitu a deti sa berú z rodín hlava-nehlava. Ak utýranie jedného dieťaťa bolo pomyselným jedným extrémom kyvadla, teraz sa spoločnosť rúti do opačného extrému, kde potom pozeráme srdcervúce scény, ako sociálka za asistencie polície odoberá z rodiny plačúce dieťa, ktoré je až v stave hystérie. Môze sa teraz stať, že vďaka hyperaktivite sociálky, bude mať tento incident odohrávajúci sa pod dozorom psychológa omnoho vážnejšie následky, ako to, čo predtým urobili svojmu potomkovi rodičia.

Možno 15-20% populácie má rôzne psychotické sklony a prejavy. Z toho vyplýva, že v rodinách (upozorňujem, že tradičných) dochádza k útlaku, psychickému deptaniu, fyzickému trýzneniu, ale aj sexuálnemu zneužívaniu maloletých detí. Značná časť týchto prípadov zostáva nepovšimnutá. Keď z času načas niečo prenikne na verejnosť, vznikne medializovaná aféra. Opäť sme svedkami búrlivých emócií, politici “s podporou verejnosti” volajú po silnejších právomociach úradníkov, ktorí môžu aj na základe banálnych incidentov zasahovať do súkromia rodín a pod kuratelou psychológov expresne odoberať ich deti, lebo to žiada “verejná mienka”. Lenže v tomto prípade opäť útočí úradník na nesprávny cieľ, pričom absolútna väčšina skutočných prípadov zostáva neodhalená. Až kým sa opäť neobjaví medializovaný prípad utýraného dieťaťa… – ale tento nekonečný kolobeh už poznáme.

Zachytili ste ktorá zložka tu zlyháva?

2.
Mohli by sme tu debatovať o tom, že LGBT lobby presadzuje nepatričnú sexuálnu výchovu vo veľmi útlom veku.

Pozoruhodné!

Takže homosexuáli nejakým záhadným spôsobom pôsobia na zákonodarcov a úrady, aby toto presadzovali. Bingo. Takže takto si to vysvetľujú ochrancovia tradičnej rodiny? Bolo by na mieste položiť si otázku, kto tu vystupuje ako odborník. Kto je autoritou, ktorá – ak priamo nestanovuje, čo máme učiť deti – tak aspoň ovplyvňuje osnovy vzdelávania? Bez týchto “odborníkov” sa úradníci nikam nepohnú. Ak je pravda, že sa sexuálna výchova zvrhla a v očiach rodičov a verejnosti to poškodzuje záujmy maloletých detí, tak sa to nemohlo stať bez výrazného vplyvu psychológov.

Keď už tu diskutujeme na túto tému, uvediem ešte jednu neprehliadnuteľnú súvislosť: psychológia v sebe uchováva hlbokú pečať osobností ako boli Sigmund Freud. Tento otec psychonalýzy prišiel k záveru, že oidipovský komplex je ústrednou časťou jej učenia, ak to trochu preženieme, tak môžeme povedať, že Freud bol veľmi zaujatý sexuálnymi otázkami. Štúdium psychológie a psychiatrie ako keby priťahovalo ľudí posadnutých sexom a teraz nemám na mysli predmet štúdia! Ide o niečo omnoho horšie. Od roku 1990 existuje 1543 zdokumentovaných prípadov, kedy odsúdili nejakého psychiatra alebo psychológa za trestný čin, a až 636 krát sa jednalo o sexuálny delikt.

Ešte raz – ktorá profesia je úzko spojená so sexualitou?

3.
V poslednom čase som sa viac-menej náhodou dostal k informáciám o prípadoch, kedy sa deti dostali do víru sporov svojich rodičov pri rozvode. Deti sa stali nástrojom pomsty, kedy jeden z rodičov (zhodou okolností sa vždy jednalo o matky) vybral na cestu úplného zamedzeniu styku s druhým rodičom, pričom súdy a psychológovia zostali úplne bezradní, nevedeli podniknúť nič účinné a na môj údiv nikto neprihliadal k tomu, čo dieťa vlastne chce. Dieťa je ako keby otrokom zvôle, takmer nikto sa ho neopýtal, ako si predstavuje riešenie a už vôbec nedošlo k tomu, že by niekto jeho voľbu rešpektoval.

V tejto chvíli tu pol národa vedie prestrelky o tom, čo je pre deti správne, ale pritom žijeme zreteľne v kultúre ignorovania želaní detí. Ako keby sme boli presvedčení, že deti sú aj tak hlúpe, prípadne zmanipulované a to čo chcú, pre nich aj tak nebude dobré.

Možno by celé referendum o adopciách malo prebehnúť tak, že hlasovať budú výhradne odložené deti. Možno by sme boli prekvapení, ako by to celé dopadlo…

Útok na nesprávny cieľ

Bez ohľadu na to, či sú ľudia LGBT takí, alebo onakí, či sú náchylnejší na nejaké nemorálne správanie, alebo sa len nespravodlivo dostali pod paľbu bigotnej časti obyvateľstva, je jedno, či ich považujete len za odlišných, alebo priamo nenormálnych, toto referendum ich dáva do nepráva, robí z nich občanov druhej kategórie a prisudzuje im obvinenia, ktoré sú úplne nepatričné.

Celá táto debata mi pripadá neslušná a ubližujúca. Keď som si pustil nahrávky diskusií, kde vystupujú zástupcovia Aliancie za rodinu, tak som bol šokovaný nezmyselnosťou ich argumentácie. So záujmom som si vypočul napríklad Lampu zo 4. decembra 2014 a pochopil som, že slová p. Chromíka mi dávajú podobný zmysel, ako odpojený vagón zabrzdený v ďateline na úpätí sopky Mt. Erebus.

Neviem celkom koho konkrétne majú na mysli, keď hovoria o LGBT lobby, ale ak sa tu deje nejaká kuleha, tak by som ju hľadal v deštruktívnom vplyve niektorých psychológov a psychiatrov.

Ako mala znieť referendová otázka

Súhlasíte, aby psychológia a psychiatria nesmela zasahovať do sféry vzdelávania ani do rozhodovania súdov ohľadom detí  a maloletých osôb?

A celé referendum by konečne riešilo to, o čom tu tak úpenlivo celý národ už rok diskutuje.

Niekto sa teraz zdesene opýta – a od koho si teraz máme vypýtať odbornú radu???

Tak odpoviem na rovinu: Ak sudca nedôveruje práve v takýchto háklivých prípadoch svojmu vlastnému úsudku a zdravému rozumu, mal by radšej odovzať talár do skladu u súdruha Žinčicu. Nezasluhuje si byť pokračovateľom súdnej moci v zmysle tradícií kráľa Šalamúna.

Keďže nikomu neprišla na um táto jedna otázka, ktorá by vyriešila celý problém úplne od podlahy, rozhodol som sa, že pristúpim k referendu rovnako ako Svätý otec:

1. Nezúčastním sa.

2. Budem láskavý a plný rešpektu k tým, ktorí zažívajú útlak a odsúdenie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>