Keď sme si minule prezradili základný problém ekonomiky, ktorý súvisí so znehodnocovaním peňazí, vynechali sme jeden dôležitý faktor. Sú to samotní občania – a ich nenormálne správanie.
Znehodnocovaniu peňazí dramaticky nahráva do karát niekoľko nepekných ľudských vlastností.
V prvom rade si ideme posvietiť na netrpezlivosť spojenú s povrchnosťou. Mnohí ľudia si už odvykli vytrvalo sa usilovať o nejaký výsledok. Poďme sa pozrieť na pár príkladov.
Už nejaký čas sa venujem fotografii. Je to krásna záľuba a patrí k nej túžba podeliť sa o svoje dielo. Tak som začal zverejňovať výber svojich fotiek na sociálnej sieti Instagram. Pomaličky mi tam pribúdajú fanúšikovia, ktorí sledujú moje obrázky cez môj profil. No neprestávam sa čudovať, ako často mi niekto posiela ponuky, aby som si kúpil sledovateľov, za pár eúr môžem dostať tisíce lajkov a „obdivovateľov“.
Bingo!
Mám sa tváriť ako nejaký super fotograf, ktorý má 5.000 fanúšikov, ktorí sú v skutočnosti počítačovo vytvorené identity? Má ma uspokojiť, že som takto „populárny“? Alebo ponúknem svoje dielo ako reklamný priestor niekomu, kto by chcel predávať vybavenie na turistiku, lebo počas nej som urobil najviac svojich fotiek? Však by to bol podvod!
Radšej zostanem pri poctivom pomalom náraste fanúšikov, ktorých presvedčila kvalita diela, bude lepšie, ak niekto bude zdieľať link na moje obrázky s komentárom: „Aha, aké krásne je Slovensko, tento chlapík má pekné fotky.“
Umelý fanúšik = umelý pocit uznania.
Alebo:
Pokus získať pocit šťastia bez toho, aby som sa musel o niečo snažiť, je aj základom konzumácie drog. Prázdnota, nuda, zábrany komunikovať, nespokojnosť – niektorí sa ju snažia prekonávať alkoholom, alebo nejakými inými látkami, ktoré pozmeňujú myseľ a vnímanie. Na chvíľu sa naozaj človek dostane do rozjareného stavu, ale keď účinky pominú, prichádza stav „po opici“, rozčarovanie a ešte väčšia prázdnota.
Alebo:
Niektorí ľudia si kúpia bicykel s elektrickým pomocným motorom, lebo sa im nechce toľko šliapať do kopca. Nie, nehovorím o dôchodcoch, či ľudí s nejakým postihnutím. Hovorím o niekom, kto si vlastne vedome odopiera pocit víťazstva, ktorý človeka čaká na vrchole ťažkého stúpania. Chcú toho zažiť viac, prejsť vyššie kopce, väčšie vzdialenosti s menšou námahou. Nič proti tomu, ale možno spočíva skutočná radosť z cyklistiky v niečom inom.
Alebo:
Niečo podobné je kúpiť deťom na Vianoce darčeky, na ktoré si požičiam peniaze. Lenže skutočný vzťah k deťom by si možno vyžadoval úplne iný prístup. Možno by to chcelo od malička chodiť s nimi do prírody, zbaliť starý batoh, spacák, karimatku a opekať si s rodinou na brehu rieky slaninku na ohni. Namiesto nejakého hmotného daru by bolo možno lepšie tráviť spolu čas, venovať sa spoločne umeniu, záľubám, vziať syna na ryby, či na výlet vláčikom s parnou lokomotívou.
Žijeme v dobe konzumu, kedy si ľudia doprajú na úver veci, ktoré ich v konečnom dôsledku ani neurobia šťastnejšími. Chceme veci hneď, nemáme ochotu niečo pre ne obetovať. Nechávame si vymývať mozog predstavami, že viac vecí nám urobí život lepším. Už od detstva magoríme deti tým, že ak má dievčatko „pravú Barbie od Mattela“, tak je niečím viac. Ak necháme ľudí na pospas takémuto uvažovaniu, potom budú ľahkou korisťou všetkých tých, čo z nich chcú urobiť ekonomických otrokov. Ak si budú ľudia myslieť, že všetko si majú dovoliť ihneď, vziať si na to pôžičku, budú potom v pazúroch tých najväčších utláčateľov na planéte. Takto pomáhajú tým vydriduchom ničiť svetovú ekonomiku a normálne fungovanie systému.
Asi by sa patrilo pripomenúť, že šťastie je výsledkom snahy a vytrvalosti. Neexistujú iné istoty len tie, ktoré si vlastnou iniciatívou zabezpečíte.
Asi by mal niekto pripomenúť, že najdôležitejšie veci v živote nie sú veci.
Pridaj komentár