Liberalizmus vychádza zo slova liber, čo v latinčine znamenalo doslova „slobodný človek“. Občas si ľudia myslia, že to znamená ochotu zavrhnúť všetko staré. Ale v skutočnosti je liberalizmus postavený na tom, že človek je v prvom rade zodpovedný sám za seba. Slobodný človek nepotrebuje ochrannú ruku štátu na každom kroku.
Prirovnal by som to k schopnosti prekonať vysoké a rozsiahle hory na vlastných nohách. Musíte mať odvahu, vedomosti, schopnosť sa orientovať a samostatne rozhodovať. Musíte vedieť, koľko zásob si vziať, aké vybavenie bude pre vás najlepšie, koľko hodín budete putovať, ako sa vyhýbať nebezpečenstvu, atď. Výhodou je, že si slobodne vyberiete trasu, čas, ale musíte chápať, že najväčšia časť zodpovednosti je na vás. Odmenou nie je len dosiahnutie cieľa, ale aj pocit slobody, právo rozhodovať sa a voliť si vlastnú cestu.
Opakom liberalizmu by bola politika, štát, ktorý vám zakazuje vstupovať na územia mimo vyznačených chodníkov, predpisuje koľko si máte zobrať jedla, aké topánky máte mať obuté, ktorý úrad vám ich skontroluje a ide to ešte ďalej: tento štát vám povie, že musíte niesť náklad aj pre iných ľudí, odovzdať polovicu svojho jedla úradníkom a oni z toho nejakú (zanedbateľnú) časť odovzdajú ľuďom, ktorí nikdy nemali odvahu, ani študovať ako prechádzať cez hory, nieto sa ešte vybrať na cestu. V nevedomosti potom volia tých vodcov s mániou všetko regulovať, výsledok však nebýva zlepšenie životnej úrovne, ale naopak, znamená to ešte viac úradníkov, viac predpisov a obmedzení pre občanov a ešte bohatších sponzorov vládnej strany.
Opakom liberalizmu by bola politika, kde by niekto vyzýval občanov, aby cez hory nechodili, že štát sa o nich postará tam, kde sú, nemusia študovať ani sa snažiť. Zároveň by občanov učili, že sa už narodili znevýhodnení. Vtĺkali by im do hláv, že oni nedokážu prejsť hory preto, lebo tí, čo sa sami odvážia ísť cez hory im nedoprajú jedlo, preto je lepšie zostať dolu a počkať, až tým odvážlivcom zhabú polovicu jedla vyberači daní, čo sú strategicky rozostavení na všetkých horských priechodoch. Ideológie, ktoré sú v protiklade k liberalizmu hlásajú, že štát má ľudí vodiť vo všetkom za ručičku.
Liberalizmus znamená, že ľudia môžu nakladať so svojím životom podľa vlastného uváženia. Nikto im nemôže diktovať kde, s kým a ako žiť. Nemožno nikomu nariadiť ako nakladať s vlastným telom, vlastnými citmi, či vierou. Regulovať možno len to, čo by zasahovalo do práv iných a aj tam je prvotná metóda osveta a zákazy sa vyskytujú len v nevyhnutnej miere. Liberalizmus znamená slobodnejšieho občana a štátny aparát zredukovaný na pätinu.
Sloboda znamená zodpovednosť, preto po nej nebudú volať neistí a nevzdelaní ľudia. To zároveň vysvetľuje, prečo prvým záujmom ľavicových, konzervatívnych a diktátorských režimov je znemožniť funkčné vzdelávanie, ktoré by národ naučilo skutočné základy života, naučilo uvažovať vlastnou hlavou, namiesto vtĺkania dogiem a tmárstva.
Poznámka: táto definícia liberalizmu zodpovedá skôr anglickému výrazu „libertarian“, lebo anglické a americké slovo „liberal“ sa trochu blíži nášmu ľavičiarstvu.