Počas adventu dávajú mnohí ľudia svetlo do okien. Je to pekná tradícia, ľudia si tým umocňujú atmosféru vianočného obdobia, vylepšujú estetiku vlastného domova, čo umocňuje fakt, že noci sú v decembri dlhé.
Za týmto zvykom sa skrývajú pradávne tradície, ľudia dávali svetlo do okna napríklad v čase, keď bol niektorý člen rodiny preč z domu a bol to symbol túžby, aby sa šťastne vrátil. Svetlo mu malo ukazovať cestu. Toto robili aj rodiny, v ktorých nedávno zomrel ich člen a svetielko malo duši zomrelého vzdať úctu, vyjadriť smútok a márnu túžbu, aby sa vrátil k blízkym.
Ďalšia tradícia sa týka faktu, že keď boli Mária a Jozef na úteku a blížil sa čas pôrodu, nikto ich neprichýlil. Nikto neprejavil milosrdenstvo a Ježiško sa narodil v stajni. Aby sa už nikdy nemohla táto situácia zopakovať, ľudia začali dávať počas adventu svetlo do okna, čím by dali pútnikom v núdzi najavo, že v tomto dome ochotne poskytnú útočisko. Je to podobný zvyk, ako prestrieť na Štedrý večer tanier navyše aj pre nečakaného hosťa, aby rodina nasýtila niekoho, kto je v núdzi.
Je smutné, že mnohí zabudli, alebo sa nikdy nedozvedeli, aký symbol je svetlo v okne. Mnoho ľudí ešte ako tak súhlasilo, keď po genocídnej invázii potrebovali útočisko ženy a deti susedného štátu, ale keď opäť prichádzajú migranti z Blízkeho východu, zrazu vidíme nenávistné slová, „Ľudových strážcov hraníc“ a šírenie strachu.
Keby k nám dnes prichádzali Mária, Jozef a Ježiško, narazili by na vysoký plot a nenávistné odmietanie.
Mali by sme si pripomínať, že vo svete sú aj ľudia, ktorí si prechádzajú peklom a veľmi by potrebovali, aby svetlo v okne nebola iba dekorácia.
Pridaj komentár