Facebook mi oznámil, že tento text môjho statusu odporuje normám komunity. Popudilo ma to do tej miery, že som sa rozhodol vydať ho na blogu ako samostatný článok. (Pôvodne vyšiel 5. mája pár rokov dozadu). Prečo FB cíti potrebu stiahnuť text, ktorý varuje pred najvražednejším režimom ľudskej histórie, to len podčiarkuje absurdnosť dnešnej doby.
________________________
Pred 200 rokmi sa narodil K. Marx, filozof, ktorý bol ideológom režimov, ktoré vyvraždili milióny ľudí. Považujem za absurdné tvrdenie, že on to myslel dobre, len jeho nasledovníci to zle pochopili alebo zrealizovali. Hovoril o nezmieriteľnosti tried, navádzal na ozbrojenú lúpež a dodnes si myslím, že vyzýval k tomu preto, lebo bol obyčajný lúzer. Jeho manželka sa vyjadrila, že keď sa im narodilo dieťa, nemali na kolísku, keď zomrelo, nemali na truhlu. A jeho svokra utrúsila, že mal radšej nejaký kapitál vytvoriť, ako napísať… Nebude náhoda, ak sa naňho odvolávala najhoršia zberba, vrahovia a tyrani. Marxisti ako Castro bez váhania vraždili ľudí len preto, že mali nesprávny pôvod. Nie, nie je čo oslavovať.
Fidel Castro vykonáva popravu počas Kubánskej revolúcie
________________________
Na záver ešte pár dodatočných poznámok. Súhlasím s názorom, že jediná vec, ktorú nemôžeme tolerovať, je intolerancia. Nikdy nesúhlasím s tým, keď niekto relativizuje časy socializmu v Československu a pokúša sa ho akýmkoľvek spôsobom vychvaľovať. Okrem toho, že sú to veľmi často zavádzajúce polopravdy a lži, považujem to za nenápadnú prípravu pôdy na nejakú novú formu diktatúry. Môjho deda zatkla boľševická NKVD prakticky ihneď po prechode frontu a trpel v temnici Ľupčianskeho hradu niekoľko mesiacov, kým prišli na to, že on NIE JE ten lekár, ktorý svedčil v medzinárodnej komisii, ktorá dokázala sovietsku vinu na Katyňskom masakri (hľadali v skutočnosti jeho osobného priateľa MUDr. Šubíka). Táto skúsenosť vo vlastnej rodine len predznamenala justičné vraždy, neslobodu, ktorá začala hneď po vojne, zmocnila sa našej vlasti v roku 1948, pochovala nádeje v roku 1968 a odišla až v roku 1989.
Nie je možné tolerovať akýkoľvek diktátorský režim, a aj keď som vo svojej podstate za slobodu prejavu v čo najširšom meradle, upozorňujem na jednu výnimku – prekurzorom násilia sú slová. Nenávistné vyjadrenia predchádzajú násilným činom – proti etnikám, skupinám ľudí, vierovyznaniu, alebo len niekomu inému, kto nie je členom nášho stáda, či svorky. Vychvaľovať nejaký zločinný režim, ktorý do značnej miery fungoval práve vďaka nenávistnej ideológii, v podstate znamená, že ide o schvaľovanie tých zločinov a ide o nenápadnú prípravu pôdy pre opakovanie niečoho podobného. Nehovorím, že také prejavy treba zakázať. Hovorím, že vzdelaný človek by sa mal proti takým veciam ohradiť a upozorniť, že ide o schvaľovanie zločinov.
Súčasťou humanizmu je aj rozoznávanie utláčateľských režimov, ich odmietanie a obrana ľudí pred opätovným zotročením. Neustála bdelosť je na mieste.
PS: Fotografiu hore, som našiel pri nejakom článku, kde sa hovorilo o tom, že išlo o popravu roľníka, ktorý odmietal socialistickú kolektivizáciu. Neviem to úplne overiť, ale pripomenulo mi to výrok Ždanova, ktorý počas represálií v Sovietskom zväze navádzal „akčné trojky“ na to, aby sa pri ľudových súdoch nezaoberali nejakými „dôkazmi“. Rozhodujúci mal byť pôvod obvineného. Ak išlo o niekoho, kto sa javil ako prirodzený nepriateľ boľševického režimu, toho bolo treba rovno popraviť. Na Kube to robili podobne.
Pridaj komentár