Zistil som, že na Slovensku väčšina ľudí ani netuší o nejakých podrobnostiach o tom, ako sa Trump pokúsil poprieť výsledok volieb v roku 2020. Keďže teraz bude opäť prezidentom, mali by sme už len pre poriadok pripomenúť, ako to vtedy bolo. Chcel som, aby mali ľudia poruke nejaký slovenský dokument, ktorý by mohli použiť, ak by hľadali ucelené zhrnutie tejto témy.
Ako to bolo v roku 2020
Zaujímavé, že jeho volebný stratég Steve Bannon v jednom rozhovore už pred voľbami povedal, že Trump sa označí za víťaza, bez ohľadu na to, aký bude skutočný výsledok volieb.
Išlo o vopred premyslenú stratégiu. Trump doslova omieľal svoj naratív o tom, že voľby boli sfalšované, že Demokrati sa pokúsili voľby ukradnúť a svojich priaznivcov o tom presviedčal aj tým, že Republikáni podali vyše 60 žalôb ohľadom neregulérnosti volieb. Všetky tie žaloby sudcovia postupne zamietli (pritom niektorých do úradu vymenoval samotný Trump). Načo to bolo teda dobré?
Kedykoľvek dajú nejakú žalobu, okamžite s tým idú do svojich spriaznených médií, napríklad Fox NEWS a roztrubujú to ako hotovú vec, Trumpov typický volič to totiž automaticky považuje za pravdu. Fakt, že taká žaloba nebola podložená dôkazmi, vôbec neberie do úvahy, alebo to len považuje za ďalší dôkaz, že “deep state” sa sprisahal proti Trumpovi.
Donald Trump reálne chvíľu uvažoval o tom, že pošle armádu, aby sa zmocnila volebných schránok, rýchlo však pochopil, že velenie by odmietlo splniť takýto zjavne protiústavný rozkaz. (Preto sa dá očakávať, že v druhom funkčnom období bude chcieť mať vo velení ozbrojených síl lojalistov, ktorí budú v prvom rade verní jemu, a až v druhom rade ich bude zaujímať nejaká prísaha na Ústavu USA).
Potom sa pokúšal vymenovať Jeffrey Clarka za provizórneho ministra spravodlivosti a jediné, čo po ňom chcel – aby verejne vyhlásil, že vo voľbách sú nezrovnalosti, aby sa mohla spustiť ďalšia časť plánu, ktorú si o chvíľu vysvetlíme. Toto sa však nepodarilo, lebo všetci podriadení na ministerstve vyhlásili, že po menovaní Clarka by okamžite zložili funkciu, keďže pochopili, že Clark sa pokúša pomáhať pri štátnom prevrate.
Trump sa pokúšal presvedčiť republikánskych činiteľov v štátoch, kde tesne prehral, aby mu niekde zohnali chýbajúce hlasy, legendárna je nahrávka, kde žiada štátneho tajomníka štátu Georgia Brada Raffenspergera, aby “našiel 11.779 chýbajúcich hlasov”, ten však opakovane odpovedal, že prezident pracuje s nepravdivými údajmi. Napríklad na Trumpove tvrdenie, že za Bidena hlasovali “tisíce zomretých občanov”, Raffensperger odpovedal, že v celom štáte našli 2 (slovom dva) také prípady.
Trump potreboval vytvoriť zdanie, že počas volieb dochádzalo k masívnym podvodom, na verejnosť chcel urobiť dojem, že ak boli podané desiatky žalôb a vyšetruje to aj Ministerstvo spravodlivosti, tak na tom predsa “musí niečo byť”, preto by viceprezident Mike Pence nemal vzhľadom na pochybnosti certifikovať voľbu 6. januára. Ten však odmietol spolupracovať a objasňoval, že jeho úloha je iba protokolárna a ústava mu neumožňuje odmietnuť spočítať hlasy voliteľov.
Trump mal v tomto ďalšie eso v rukáve, jeho právnici vymysleli totiž schému s falošnými voliteľmi. Funguje to totiž tak, že víťazná strana vymenuje za daný štát svojich voliteľov, oni sa so svojimi poverovacími listinami prezentujú na Kapitole a následne zvolia prezidenta. Republikáni, po prehre v niektorých štátoch, vytvorili zoznam tzv. “alternatívnych voliteľov”, ktorých reálne poslali do Washingtonu, kde sa mali 5. januára ukradomky dostať do budovy, prežiť noc na toaletách (!) a na druhý deň sa domáhať vstupu do sály, kde sa konajú samotné voľby. Zdá sa vám to ako scéna zo zlého filmu?
Pointou tohto procesu bolo opäť vytvoriť zmätok a mal to byť ďalší dôvod, prečo by Mike Pence zastavil voľbu, aby sa pripravený scenár dostal do ďalšieho dejstva, to si vysvetlíme trochu neskôr.
Povstanie 6. januára
Napriek všetkým zmätkom okolo voliteľov, Mike Pence odmietal prijať Trumpovu hru a trval na tom, že volitelia zvolia nového prezidenta podľa vôle amerických voličov.
Trump pristúpil k záložnému plánu, ktorý už počítal s násilím. Do Washingtonu povolal demonštrantov, ba čo viac, polovojenské milície ako Proud Boys a Oath Keepers, ktoré prišli v maskáčoch, vystrojení ako do boja a ktoré mali v hoteloch v okolí uloženú výzbroj, vrátane útočných pušiek AR-15. Trump im mal rečniť a došlo k sporu s ochrankou, ktorá trvala na tom, že účastníci zhromaždenia musia ako vždy prejsť detektormi kovov. Trump tomu zabránil, lebo vedel, že demonštranti sú ozbrojení a vedel aj to, že zbrane si nedoniesli proti nemu.
Keď to skrátime, Trump im povedal, že majú “pekelne bojovať, inak už nebudú mať krajinu” a potom celé hodiny v jedálni Bieleho Domu sledoval, ako sa jeho milície dobíjajú do Kapitolu. Keď mu tajná služba prišla povedať, že Mike Pence je v ohrození života a mal by útok odvolať, mykol len plecami a povedal – “No a čo?”
Útočníci mali predstavu, že ak je niekto mŕtvy, nemôže spočítavať hlasy a keďže považovali viceprezidentov postoj za zradu, postavili mu pred Kapitolom šibenicu, lebo trest za zradu je predsa smrť. O udalostiach 6. januára by sa dala napísať kniha, pre náš príbeh je len dôležité vedieť, že Trump sa za každú cenu snažil zastaviť voliteľov a certifikáciu ich voľby, to sa mu však nepodarilo.
Teraz konečne odhalíme, prečo to bolo dôležité.
Dôvod je 12. dodatok Ústavy. Ten okrem iného hovorí, že ak volitelia nezvolia prezidenta (napr. pre remízu), voľby sa ujme Snemovňa Reprezentantov a to tak, že každý štát bude mať vo voľbe jedného zástupcu. A tu sme pri rozhodujúcom tajomstve, ako chcel Trump ukradnúť voľby – Republikáni kontrolujú väčšinu z 50 štátov Únie, ak by sa teda hlasovalo takto, namiesto Bidena by sa stal prezidentom Trump navzdory vôli voličov.
Čitateľovi už asi netreba ďalej objasňovať, prečo je Trump obžalovaný za pokus ukradnúť voľby, tak na federálnej, tak aj štátnej úrovni a záhadou zostáva iba to, prečo za to nebol vo väzbe už v roku 2021 a prečo mu systém vôbec dovolil kandidovať a ohrozovať americkú demokraciu aj v roku 2024.
Keďže vyhral Trump, po prevzatí úradu nariadi ministrovi spravodlivosti stiahnuť všetky žaloby, nebude súdený za pokus o ukradnutie volieb 2020, ani za krádež dokumentov, ktoré mal po skončení prezidentovania odovzdať Národnému archívu. Nám to bude trochu pripomínať našu politickú scénu, kde si cez zmenu Trestného zákoníka Smeráci zabezpečili amnestiu. Podobne to dopadlo v Amerike, kde namiesto dlhých rokov väzenia, dostal Trump amnestiu vo forme prezidentského úradu.
Na záver malá ukážka z obžaloby Trumpa za pokus o zmarenie volieb v roku 2020:
Svojej žene, dcére a zaťovi mal podľa svedkov povedať: „Nezáleží na tom, či si vyhral, alebo prehral voľby. Stále musíš pekelne bojovať“. Chápete? Ani náznak pokory, ani náznak rešpektu k demokratickým pravidlám. Už teraz som zvedavý, ako sa postaví k odovzdaniu moci v roku 2029…
V čom spočívajú riziká Trumpovho prezidentovania, to si môžeme povedať nabudúce.
Pridaj komentár