Čo vám nepovedia o klimatickej zmene

Upozorňujem, že na konci článku si možno poviete, že som sa naisto zošalel. V poriadku, poďme sa na to pozrieť poporiadku.

V modernej dobe je asi módne stáť jednoznačne na nejakej strane. Ako keby sa vytrácal triezvy pohľad na svet a bežný človek by za každú cenu chcel byť v nejakom stáde, ktoré bude mať do značnej miery identický názor. Ak niečo skutočne vymiera, tak je to schopnosť kritického a nezávislého uvažovania. (Používam slovo kritika v pôvodnej definícii = „umenie hodnotiť“, teda nie ako sa to dnes väčšinou chápe = „negatívne sa o niečom vyjadrovať“).

Keď tak vnímam súčasnú debatu o klimatických zmenách, väčšina ľudí okolo mňa zastáva názor, že ľudstvo je na najlepšej ceste zapríčiniť koniec sveta. Hovorí sa o tom, že spaľovaním fosílnych palív (uhlie, ropa) uvoľňujeme do ovzdušia veľké množstvo oxidu uhličitého (CO2), čo je skleníkový plyn, to spôsobuje rast teploty na planéte Zem, roztápanie ľadovcov, polárnych oblastí a pod.

Niektorí ľudia podliehajú priam panike, médiá a krčmoví diskutéri sa predbiehajú v katastrofických scenároch a politici presadzujú rozličné opatrenia, kvóty na emisie, podporu obnoviteľných zdrojov a pod.

Iní ľudia zas hovoria, že všetky tie tvrdenia sú podvod, že otepľovanie je prírodný jav, prípadne tvrdia, že tie merania nie sú presné alebo sa jedná rovno o podvrh, že obmedzovanie priemyslu je neadekvátne, presadzovanie obnoviteľných zdrojov je nepatričné zasahovanie do slobodného trhu atď.

Nejdem tu rozoberať celú problematiku, kto sa o tému skutočne do hĺbky zaujíma, nájde bohaté zdroje informácií, ktoré by sa dali študovať celé roky.

Vývoj teploty

Najprv by som chcel povedať, že napriek zúrivým diskusiám považujem otepľovanie Zeme za fakt. Na priloženom grafe sa porovnáva globálna aj arktická teplota s priemernou teplotou za obdobie 1951-80. Globálna teplota najprv klesala do roku 1910 a odvtedy zreteľne stúpa. V Arktíde to je zložitejšie, jasne vidíme jeden vrchol približne v roku 1940, potom sa polárna oblasť dvadsať rokov ochladzovala až do môjho narodenia a potom prišiel dramatický nárast teploty.

Je tento vývoj zapríčinený ľudskou činnosťou? Je to možné, dokonca vysoko pravdepodobné, ale nepovažujem to za dokázané 100,00%. Je pravda, že medzi nárastom CO2 a zvyšovaním teploty existuje korelácia (vzťah), ale súvsťažnosť neznamená automaticky príčinnosť. Zem totiž prechádzala už aj v dávnych dobách značnými výkyvmi teplôt – skôr, ako sme začali páliť uhlie. Na to máme rôzne teórie, oplatí sa pozrieť najmä Milankovičove cykly. Produkcia skleníkových plynov by teda mohla prispievať k otepľovaniu, ale nevieme úplne naisto, či súčasný vývoj nespôsobujú aj iné faktory.

Koľko CO2 produkujeme

Kritici teórie o ľudskom pôvode klimatických zmien zvyknú argumentovať tým, že príroda produkuje omnoho väčšie množstvá oxidu uhličitého. Áno, ale…

Áno, príroda produkuje 770 miliárd ton ročne, proti čomu sa 29 miliárd ton, ktoré pochádzajú z použitia fosílnych palív, zdá ako smiešne malé číslo. Vtip je v tom, že príroda nielen produkuje CO2, ale zároveň ho aj z ovzdušia odoberá. Podľa tohto prepočtu sa vie dokonca vysporiadať aj s časťou uhlíka, ktorý produkuje ľudstvo, ale za podstatné môžeme považovať to, že naše aktivity CO2 len produkujú, no ten plyn nijako nemíňame. Ak produkujeme prebytok, potom aj to relatívne „malé“ množstvo znamená rastúcu koncentráciu v ovzduší.

Vulkanizmus a klíma

Občas sa stretávame s tvrdením, že zbytočne obmedzujeme produkciu CO2, keď príroda sama napumpuje do atmosféry obrovské množstvá pri akomkoľvek sopečnom výbuchu. Ale ukazuje sa, že to množstvo nie je významné. Dolný odhad je 65 miliónov a horný 319, čo je v porovnaní s 29 miliardami ľudských emisií naozaj zanedbateľné množstvo. Aby to bolo názorné, pozrite si porovnanie obláčikov plynu na obrázku.

Sopečné erupcie naozaj ovplyvňujú klímu, lebo popol a aerosoly sírových zlúčenín spôsobujú tzv. „nukleárnu zimu“ a odhaduje sa, že výbuch sopky Pinatubo v roku 1991 mohol ochladiť globálnu teplotu o 0,2°C na niekoľko rokov. Ale môžeme takmer s istotou povedať, že vulkanizmus nezohral žiadnu významnú úlohu vo výraznom otepľovaní, ktoré pozorujeme od sedemdesiatych rokov.

Dlhodobé hľadisko

Ľudia často reagujú na najrozličnejšie podnety úplne neprimerane, môžeme pokojne povedať, že ich priam „dramatizujú“. V niektorých prípadoch pozorujeme vyslovenú hystériu. To, čo mnohokrát potrebujeme, je obyčajný odstup. A keď sa na všetko začneme pozerať takto, začneme sa často usmievať, možno nám bude aj do smiechu.

Pozrite sa ešte raz na jeden z grafov. Zámerne som v ňom teraz vyznačil niečo veľmi zaujímavé červenou krivkou. Nárast teplôt sa totiž spomalil, dosiahol v posledných rokoch akési „plató“. Prejavuje sa to v globálnej aj arktickej teplote. Skončil sa nárast? Vari sme natoľko spomalili produkciu emisií CO2? Zohráva tu rolu niečo iné? Nech je to akokoľvek, možno pozorujeme zmenu trendu.

Teraz urobme ešte zopár krokov dozadu a pozrime sa na vývoj teplôt v oveľa dlhšom období. Čo takto desaťtisíc rokov? Nasledovný graf predstavuje arktické teploty získané hlbokými vrtmi v grónskom ľadovci.  Všimnite si, že otepľovanie klímy, ktoré momentálne až hystericky dramatizujeme, je ten srandovný nenápadný nárast úplne na konci grafu. Aké skromné oteplenie, keď to porovnáme so stredovekými horúčavami, ktoré vyvrcholili pred 900 rokmi! A čo potom oteplenie za rímskych čias, či Mínojské oteplenie (pred 3.300 rokmi nazývané podľa ranej gréckej kultúry na Kréte)?

Modrou farbou som tu vyznačil dlhodobý trend teploty a schválne som naznačil, kam by to mohlo smerovať do budúcnosti. Teraz vám možno začne dochádzať, prečo som v predchádzajúcom grafe vyznačil červenou farbou zabrzdenie súčasného otepľovania.

Lebo ak náhodou globálnu teplotu viac ovplyvňujú iné faktory, ako tých 29 miliárd ton CO2, čo napumpujeme každý rok do ovzdušia (to spomalenie otepľovania by to mohlo signalizovať), tak naše snahy o zastavenie nárastu teplôt sú možno najväčší žart v histórii.

Mám priam pred očami historikov v roku 2.700, ako mrzuto komentujú nárast hrúbky škandinávskeho kontinentálneho ľadovca a zúrivo odsudzujú idiotských politikov z počiatku 21. storočia, ktorí mali jedinečnú príležitosť aspoň trochu spomaliť nástup novej doby ľadovej. Keby neobmedzovali produkciu skleníkových plynov, možno by bola Zem o niečo pohostinnejším miestom.

Šialenstvo

Varujem vás. Tento článok je tak trochu žart. Mal by byť lekciou, že by ste nemali ako také ovce prijímať masovú sugesciu, ktorú do nás pumpujú médiá, politici, alebo okolie.

Lekcia spočíva v tom, že ak vyhlásite, že sa rútime do novej doby ľadovej, tak vás označia za šialenca. Prečo? Lebo v našej civilizácii je bláznom skôr ten, kto sa odváži povedať niečo, čo je v protiklade s prijímanou realitou. Mali by ste sa naučiť, že svoje závery si vytvárajte na základe vlastného hodnotenia dát, nie na základe davu či väčšiny. Existujú skupiny ľudí, kde len naznačíte, že neveríte tomu, že globálne otepľovanie spôsobuje človek a oni vás označia za šialenca. A naopak, existujú ľudia, ktorí považujú tému klimatickej zmeny za hoax, priam konšpiráciu, cez ktorú sa snažia zničiť našu civilizáciu nejakí „ilumináti“.

Ako to je naozaj

Pointa nie je v tom, že sa obrátite na médiá, či záujmové skupiny. Pointa bude v tom, že sa obrátite na vedcov. Tí majú v tejto veci jasno a treba dodať, že oni zvyknú pracovať s pozorovaniami, faktami a neustále sa snažia overovať, či ich teórie korešpondujú s pozorovaniami. Drvivá väčšina vedeckých inštitúcií považuje za preukázaný fakt, že zmena klímy je zapríčinená ľudskou aktivitou, tu je príslušný zoznam, vrátane našej Akadémie vied. A naopak, ak si zoberieme pod lupu tých, ktorí sa snažia protirečiť, tak veľmi často u nich nájdeme závažné chyby vo vedeckej metodológii, alebo sú to rovno ľudia, ktorí sú na výplatnej listine firiem, ktoré zarábajú na spaľovaní fosílnych palív. Viac o týchto 3% popieračoch nájdete v tomto odkaze.

Ak sa rútime do ťažko zvrátiteľnej katastrofy, problémom nebude veda ani fakty. Problémom bude ľudská myseľ. Rozhýbať masu ľudí, aby urobila nejakú vec, aby sa zvrátilo niečo, čo nastane o 50 rokov, to vyžaduje veľké presvedčovacie schopnosti. Ale to už je téma na iný článok…

Grafy sú zo stránky https://skepticalscience.com