Tak teda Briti budú hlasovať o vystúpení z Európskej únie. Hm, zaujímavé…
Najprv napíšem, čo by bola moja voľba:
Briti by v Únii zostali, ale zároveň by politici na národnej aj európskej úrovni pochopili, že stále väčší počet občanov nesúhlasí s budovaním európskeho superštátu, odmieta bezuzdné byrokratické regulácie a žiada návrat značného počtu už doteraz delegovaných právomocí národným štátom.
Poslanci Europarlamentu by silno zatiahli za brzdu a vrátili sa k pôvodnej koncepcii európskej spolupráce:
- voľný pohyb tovaru
- voľný pohyb ľudí a pracovnej sily
- posilňovanie konkurencieschopnosti hospodárstva
- koordinácia v zahraničnej politike a obrane
- ochrana ľudských práv a posilňovanie kultúry
Ak sa totiž pozrieme čo i len na našu lokálnu politickú scénu, kedy sa široko-bašternákovsko-brhelo-výboho-kaliňákovská klika s nasadenými politikmi odtrhla z reťaze a iba s najväčšími ťažkosťami sa podarí zahnať ju do kúta (rozumej najradšej do basy), o čo ťažšie bude udržať pod kontrolou eurobyrokratov s ich neschopnosťou konať to, čo by bolo treba, namiesto vymýšľania ďalších nezmyselných buzerácií?
Keby bolo na mne, zruším celý Europarlament aj s ich slávnou komisiou. Každá národná vláda by mala svojho splnomocnenca do novej Európskej rady, kde by mal mandát hlasovať s váhou podľa počtu obyvateľov jeho krajiny, s jasnými pokynmi od národnej vlády. Tým pádom by výsledok národných volieb automaticky určoval aj postoje k európskym otázkam. Zrušil by som 80% európskych inštitúcií, akékoľvek zasahovanie do záležitostí suverénnych krajín nad rámec vyššie vymenovaných bodov by neexistovalo.
Mám predstavu aj o spoločnej mene, ale to už presahuje zámer tohto článku.
Ale bohužiaľ, ani fakt, že v prieskumoch v Británii približne polovica respondentov dúfa vo vystúpenie z Únie, nebude našim milým Europolitikom stačiť ako jasný signál. A tak sa nič z toho, čo popisujem vyššie (aspoň zatiaľ) nestane.
Keďže v tomto ohľade treba dať tejto garnitúre prvú vážnu facku, bol by som (aj keď nerád) za to, aby si Briti odhlasovali vystúpenie.
Prečo mám v titulku článku letopočet 1066? Lebo to bolo naposledy, kedy Britániu dobyla cudzia mocnosť, keď Normani pod vedením Viliama Dobyvateľa vystúpili z lodí a porazili pri Hastingse miestnu armádu. Niektoré prvky politiky Únie považujem za natoľko odpudivé, že toto plíživé narastanie moci Bruselu mi pripomína porážku, ktorú Briti utrpeli v roku 1066.
Nezabúdajme, že Briti sú ostrovania, odjakživa si držali odstup, nepoužívajú Euro, do Únie omnoho viac dávajú, ako dostávajú a nemyslím si, že 5. najväčšia ekonomika sveta s veľkými prepojeniami na krajiny Commonwealthu, by nejako dramaticky utrpela. A sľubované rozladenie finančných trhov nastane nie preto, že je to ekonomická nevyhnutnosť, ale preto, že si to tak finanční špekulanti zariadia.
Všetky moje úvahy sú podložené názorom, že na ozdravenie života spoločnosti je potrebné dramaticky okresať inštitúcie národných štátov, lebo aj z nich sa namiesto pokorného služobníka začali stávať monštrá, ktoré až nehanebne zasahujú do podnikania i života občanov, a už vôbec nepotrebujeme, aby tu nad nimi ešte preberal moc taký strašný Moloch, aký sa z Únie medzičasom stal.
___________________
Ak by som mal dať peniaze do stávky, asi by som vsadil na tesné zotrvanie Británie v Únii, ale to už je úplne iná kapitola. Eurobyrokrati to vezmú ako svoje víťazstvo, ale vôbec im nebude dochádzať, že prehliadli neobyčajne temnú hrozbu a budú chcieť pokračovať vo svojej politike, ktorá naráža na stále masívnejšie odmietanie.
Bude potrebné ešte veľa „prebúdzania“ sa do reality, kým európska garnitúra pochopí, že si jej centrálnu vládu želá stále menej ľudí a možno až nárast fašizodidných politických síl (ktorý ešte trpko oľutujeme) donúti celú politickú scénu k mentálnemu obratu v postoji k nevydarenému bruselskému experimentu.
Pridaj komentár