V dnešnej dobe ľudia často proti niečomu bojujú. Keby sme chceli bojovať proti zlobe, nenávisti, chudobe, to by ešte nebolo také zlé. Všetci sa občas pristihneme, že na niečo nadávame a boli by sme radšej, keby to nebolo.
Zdá sa nám, že máme právo niečo odmietať a domnievame sa, že takto sa to stratí.
Ale pri tomto zabúdame na jednoduché tajomstvo. Tma sa nestratí tým, že na ňu budeme nadávať. Je jedno, ako logicky zdôvodníme, že tma je zlá a nemala by byť.
Tmu porazíme iba svetlom!
Ušetrili by sme si veľa zbytočne vydávanej energie, keby sme hovorili radšej o tom, čo je žiaduce a správne.
Môžeme nadávať na vojnu, ale účinejšie bude opisovať krásy a výhody života v mieri. Mohli by sme odsúdiť nenávisť, ale nemali by sme zabúdať, že to je len nedostatok lásky. Hlad je nedostatok jedla, hlúposť je len absencia múdrosti.
Občas je nevyhnutné odhaliť skutočnú tvár nejakého zla, aby sme ho odstránili, ale riskujeme, že tým vypustíme z reťaze ešte niečo horšie, ak nepopíšeme dostatočne, ako má vyzerať lepšie riešenie. Je dobré zdiskreditovať nejakú lož, ale je to nezmysel, keď tým napomáhame nejakej inej lži. Je dobré poukázať na zlobu nejakého režimu, ale treba si dať pozor, aby sme tým nenahrávali nejakej inej diktatúre. Poraziť Hitlera neznamená, že máme súhlasiť so Stalinom.
Ľudský duch je závratný, dokáže nesmierne veci. Jeho najvyššia hodnota je sloboda, ale tá nikdy nebude naplnená bez prijatej zodpovednosti. Moja sloboda končí tam, kde vytvára neslobodu pre druhých. Harmónia, pokoj, možnosť sa realizovať v niečom užitočnom a krásnom, o tom všetci snívame.
Skúsme to lepšie opísať.
No, ale už končím, musím ísť niečo skritizovať na internete… 😉
Pridaj komentár