V posledných týždňoch nám chodili do mailových schránok výzvy, aby sme sa prihlásili/odhlásili z mailingových zoznamov.
Tak sa pripomínam aj ja. Len by som rád zdôraznil, že tento článok (a z neho vyplývajúci e-mail) neprichádza od komerčnej firmy, ale autora blogu – súkromnej osoby, keďže ste sa na odber svojho času prihlásili. V našom zozname je nutný/povinný e-mail (ak teda nechcete dať e-mail, musíte mi doručiť poštového holuba) a nepovinné meno a priezvisko.
Z odberu sa odhlásite jediným kliknutím.
Naďalej plánujem písať články o umení a jeho vzťahu k slobode, o tom, ako sa dá čeliť nenávisti, o tom, ako by sa mala zlepšovať spoločnosť, sem tam niečo o politike a aktuálnych témach. Ak máte chuť čítať moje články, zostaňte prihlásení, ak vás to irituje, odhláste sa a želám zbohom.
Osobne si myslím, že forma, ktorú zákonodarcovia zvolili, má utláčateľské prvky, lebo utláčatelia zo všetkého najviac nenávidia slobodnú komunikáciu.
Pri tejto príležitosti celkom otvorene vyhlasujem, že som objímal a bozkával svoju ženu už v roku 1983 bez jej výslovného, či písomného súhlasu, doma používam vysávač o nedovolenom výkone 1500W a neplánujem na tom nič meniť.
Želám krásny deň, už onedlho sa dočkáte zásadného článku pod názvom „O chrobákoch a ľuďoch“.
Jasne, že chcem
Po takom blogu sa musi zaprasit ako niekedy po Dubcekovych rohlikoch.