Ema má mamu

Túto vetičku sme mali všetci v šlabikári, však?

Možno táto jediná vec vysvetľuje zlyhanie školstva, prípadne celej našej civilizácie. Ale poďme poporiadku.

Jedna vec je víťazoslávny okamih, kedy dieťa rozlúšti písmenká a dokáže nahlas prečítať napísaný text.

Úplne iná vec je, keď sa následne opýtate, čo – „Ema má mamu“ – znamená. Moja kamarátka má doma prváčika – dcérku, ktorá sa učí čítať a po pôvodnom nadšení z úspechu, sa pre istotu opýtala, čo znamenajú tie slová. Jej dcéra vyvalila oči, zaváhala a povedala – „No predsa, že… že… Ema má mamu!“

Mamička sa s trpezlivosťou opakovane pýtala, ale dievčatko stále nevedelo odpovedať.

Samozrejme, naozaj je prvou úlohou dosiahnuť, aby sa napísané písmenká zmenili na čítané hlásky a dieťa dokázalo text vysloviť, za čo ho treba pochváliť. Ale ani na okamih nesmieme zabudnúť, načo to čítanie vôbec potrebujeme.

Hovoríme a pochopení textu!

Hovoríme o pochopení jednotlivých slov a o tom, čo tými slovami chceme povedať.

A tak mamička nelenila, začala objasňovať kto je „Ema“, kto je „mama“ a čo vôbec znamená slovo „má„. Dcérka napokon vyvalila oči a konečne pochopila, že „Ema má mamu“ nie je o vydávaní zvukov, ale že tie slová skutočne niečo znamenajú.

Možno to deti najlepšie pochopia vtedy, keď im napíšete text: „Cukríky máš v skrinke na balkóne.“ Ak si dieťa uvedomí, že pochopiť slová môže byť užitočné, tak urobilo prvý podstatný krok k úspechu v živote.

Často počúvame, že zo škôl vychádzajú funkčne negramotní ľudia, ktorí síce dokážu formálne čítať, ale nerozumejú textu. Sú to absolventi, ktorých škola nenaučila, že slová materinskej reči treba tiež hľadať v slovníku a významov je omnoho viac, ako by si mnohí dokázali pripustiť. Ak nahlas vyslovíte slová: „Mama má Emu.“ – nedá sa vylúčiť, že predstavivosť niekoho napokon dovedie k niečomu takémuto:

Zážitok s „Mama má Emu, Ema má mamu…“ ma nedávno osvietil ako blesk z jasného neba, lebo základ neschopnosti našich detí sa kvôli neobjasňovaniu významu slov položí už v prvej triede. A neskôr žiaci možno zažijú scénu, kedy učiteľka hovorí:

„Urobte si na tie slová vety.“

„Pani učiteľka, čo sú to vety?“

 „Deti, to sa budete učiť v ďalšom ročníku…“

Chápete?! Toto je úplná katastrofa, ktorej dosah vníma, bohužiaľ, iba veľmi málo ľudí.

Neschopnosť plniť pracovné úlohy, nechápať populizmus či deštruktívne politické prúdy, konflikty medzi ľuďmi a národmi – to všetko by sme vedeli odvodiť od toho, že sme v škole nenaučili deti sa učiť, lebo prvým základom učenia je objasňovanie významu slov.

Ak neveríte, opýtajte sa neschopného a neúspešného pracovníka, čo znamená „Ema má mamu.“ Možno prídete na to, že to nepochopil vtedy a nechápe to dodnes.

Zdá sa vám to nepodstatné?

Tak dajte tomu istému človeku príkaz, aby sa pri zaváraní týchto fliaš uistil, že „Voda má najviac 80 stupňov a má si odmerať 10 minút, lebo potom to treba vybrať.“

Ak to celé dopadne katastrofou, tak chudák ani nepochopí, že „má po chlebe“ preto, lebo si od školských čias myslel, že „Ema má mamu“ je o vydávaní zvukov a nie o pochopení textu!

Na veľkú zmenu dejín netreba veľké veci. Naopak – sú to často nenápadné, drobné opatrenia. Zmena základu vzdelávania, kedy jeho kľúčovým princípom bude dôsledné objasňovanie slov učiteľmi aj žiakmi, bude vskutku obrat v dejinách.

Ak stále neveríte, opýtajte sa bežného učiteľa, čo znamená slovo „vzdelávanie“.

Možno s hrôzou zistíte, že jeho predstava súvisí s tým, či dokážeme do detí napchať dlhý zoznam z učebných osnov, vyskúšať ich z toho, či to vedia zopakovať ako papagáj a nikto sa nepozerá na to, že človeka potrebujeme nachystať na praktický život, prácu a popri tom ho naučiť základom filozofie, mravnosti, slušnosti, umiernenosti a ohľaduplnosti.

Ach áno, pôvodný význam slova filozofia je „láska k múdrosti“.

O tom to celé je.

© Obrázok s emu nakreslil Gabriel Filcík.