Nemáte občas hrozivý a neodbytný pocit, že naša civilizácia sa zbláznila?
Veľa ľudí pozerá v televízii (prepytujem) sračky ako je Farma, nechá sa manipulovať mejnstrímovými správami, ktoré vykresľujú svet ešte omnoho horšie, ako je. Deti sa už nehrávajú vonku futbal ani na jar guličky a ich ideálom sú počítačové hry, prípadne vystreľujú na mobiloch s vrešťaním rozhnevaných vtákov na zlé zelené prasatá. Cez víkendy si mnohé rodiny vyrazia relaxovať do nákupných centier a výsledky bežných parlamentných volieb, s ohľadom na vaše zdravie, ani nejdem spomínať. Mnoho ľudí chľastá a čumí do noci do debilizátora.
Prišla k nám doba, kedy prvým prejavom zdravého rozumu, je nesúhlasiť s tromi štvrtinami populácie.
Teda, nie som si istý, či toto neplatilo už aj za panovania starej dobrej Hatšepsut či počas veľkej francúzskej revolúcie, o období španielskej inkvizície ani nehovoriac.
Ako teda vyzerá nádej prichádzajúcej éry?
Aké životné prejavy má nádej ľudstva a našej spoločnosti?
V prvom rade, nezapína v televízii tie sračky, ak vôbec má televízor. Ak má, potom si väčšinou vyberá iba dobré filmy, odmieta sledovať mentálne zvratky na komerčných staniciach, nanajvýš si nahrá nejaký ten film a pozrie neskôr bez reklám. Ak nejakým nedopatrením zapne po dlhom čase správy, len ho to uistí, že ešte stále je to škoda času a najbližšie mesiace tú chybu nezopakuje. Jeho prajmtájm je okolo 23. hodiny, kedy pozerá kultové filmy na STV2.
Tento homo sapiens novis sa dopúšťa neslýchanej veci – ešte stále číta papierové knihy a v jeho knižnici nájdete starých klasikov. Dokonca svojim deťom číta večer rozprávky, treba však čestne pripustiť, že taký P. Dobšinský by dnes patril žánrovo medzi krváky a horory a keby sa jeho rozprávky verne sfilmovali, tak by boli neprístupné do 15 rokov.
Neustále sa učia niečo nové, doživotne študujú a snažia sa zlepšovať.
Rodičia z rodu homo novis chodia s deťmi do prírody, dokonca spávajú aj v stanoch, splavujú rieky a sedia večer pri ohni. V prírode ich zo všetkého najviac rozčuľuje bezuzdná ťažba v lesoch a všeobecná necitlivosť civilizácie voči matičke Zemi.
Neváhajú poukázať na to, čo je v tomto svete pokazené, ale nezabúdajú navrhnúť rozumnejšie riešenie. Stávajú sa občianskymi aktivistami, ktorí robia správne veci bez ohľadu na odmenu a uznanie.
Títo ľudia sa vyznačujú neochotou prijímať závery akejkoľvek autority, majú tú drzosť, že si vytvoria na veci vlastný názor. Čím viac sa rozdrapoval ten komicky bezradný Hranol, tým väčšiu chuť majú ísť pozrieť do nejakej scientologickej misie. Neveria automaticky všetkým konšpiračným teóriám, určite si nesadajú k internetu s čapičkou zo staniolu nasadenou na hlave, ale s istými výhradami sa pozerajú na veci, ako je povinné očkovanie banálnych detských chorôb či monsantovské poľnohospodárstvo.
Ich duchovný svet zažíva odklon od materializmu, ale neznamená to automaticky, že vyznávajú nejakú rigidnú vieru, ich postoj by sa dal zaradiť skôr k spiritualite, ako čistému dogmatickému náboženstvu.
Pochopili, že pointa nespočíva v hromadení hmotných statkov, a že najlepšie veci vlastne ani nie sú veci a nedajú sa kúpiť. Nepotrebujú módu, lebo majú svoj pohodlný vlastný štýl.
Nedajú sa zlákať k výzvam nenávidieť, zaraďovať sa do stáda. Je pre nich dôležitá integrita, česť a humanizmus. Ak aj prekuknú snahy bušobamovského imperializmu, to neznamená, že následne tolerujú putinovsko-lukašenkovské diktátorstvo a jeho šikovnú propagandu. Vedia, že ríše okolo nás sú postavené na chatrnej konštrukcii z klamstiev, a že dnešní mocipáni sa zo všetkého najviac boja nenásilných protestov na uliciach, a aj preto to už propagandisti začali preventívne nazývať „majdanmi“. Keď už nič iné nepomáha, tak tam diktátori posielajú provokatérov. Mocní sa boja, že ľudia prídu štrngať kľúčami sami za seba, lebo nepotrebujú k tomu žiadny eštebácky puč, k občianskemu protestu ich vedie vlastný zmysel pre slušnosť.
Svetom týchto ľudí je umenie a z umenia ich najviac zaujíma čokoľvek, čo oslavuje krásu a túžbu po slobode.
Spoluobčania, ktorí majú tak trochu ovčie postoje, tíško obdivujú tohto človeka, nenápadne k nemu nastavujú uši, lebo cítia, že jeho životom sa prelína múdrosť a značná miera radosti z vlastnej existencie, aj keď by sa zdalo, že na to neexistuje dôvod. Ten pokoj uňho vychádza zvnútra.
Toto je budúca elita, ktorá zachráni tento svet. Tento blog tu je aj preto, aby sa necítili veľmi osamelí…
Kritérium pravdy nebola, nie je a nikdy nebude väčšina.
Všetci sme pútnici na ceste do večnosti. „Spoluobčania, ktorí majú tak trochu ovčie postoje“ , sú jednoducho naši spolupútnici. Niektorí idú pred nami, niektorí za nami a niektorí vedľa nás.