Keď sme nedávno schádzali s kamarátmi z hory po peknej túre, otvorili sa nám v jednej chvíli výhľady do hlbokých roklín. Pri predstave, ako budeme musieť namáhať telo na šmykľavom strmom chodníku, som zastal, roztiahol ruky, ako keby som sa chcel vzniesť do vzduchu a plachtiť ako vták do cieľa našej cesty. Namiesto toho sme schádzali dolu tým šmykľavým grúňom takto:
V tej chvíli som si uvedomil, že ľudská bytosť je veľmi zvláštne stvorenie. Prečo sme vybavení takým komickým telom? Hlava, trup, končatiny – čo je toto za vynález?
Skutočne, prečo je to takto? Nebolo by logickejšie, že by sme mali krídla a mohli sa vzniesť do výšin a lietať tak ďaleko, ako lastovičky? Oči by sme mali mať ako orol a v starobe by sme nepotrebovali okuliare, aby sme videli do blízka. Vlastne by sme videli aj UV a infračervené svetlo, resp. prečo by sme nemali vidieť aj ostatné vlnové dĺžky žiarenia?
Mali by sme sonar ako netopier, uši, ktoré dokážu presne zamerať akýkoľvek zvuk.
Čuch by sme nemali „tak úbohý“ ako pes, ale ako úhor, ktorému na sledovanie pachu stačí molekula látky. Keby sme plávali v bazéne a niekto by doň hodil kocku cukru, už by sme vedeli, že voda je sladká. Mohli by sme sa do nej potápať na ľubovoľne dlho, lebo by sme mali žiabre a nerobili by nám problémy ani masívne zmeny teploty.
Silu by sme mali ako tiger, oči na všetky strany, vytrvalosť aj výbušnosť, farbu tela by sme menili ako sépia, či chameleón a možno aj tvar?
Energiu by sme vedeli brať rovno zo slnka ako rastliny, neboli by sme odkázaní na zabíjanie živočíchov ani rastlín, nepotrebovali by sme spať, choroby by neexistovali a žili by sme tak dlho, ako by nám to vyhovovalo.
Akým zvláštnym činom sme sa ocitli v tomto nedokonalom tele, to je priam záhada. Ak by som poňal tento článok ako satiru a odvolám sa na citát – „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby…“, tak v tej chvíli musel byť Stvoriteľ vo veľmi biednej kondícii, ak si uvedomíme, akými možnosťami oplýval a čo z toho nakoniec vzišlo. (Aspoň že tie Slovenky sú také krásne…)
Možno je to všetko preto, že s telom, ktoré by oplývalo takmer absolútnymi schopnosťami, by sme prišli o kopec zábavy, veď aký zmysel by mala taká cyklistika, či horolezectvo? Už by sme sa nebáli žiadnych mimozemšťanov (oni by sa báli nás).
_________
Keď nad tým všetkým uvažujem, prichádzam k záveru, že v tomto tele tu musíme byť za trest, alebo omylom. Toto je nejaký zlý vtip, peklo a väzenie, aké si nepredstavoval ani Dante v Božskej komédii. Duchovné bytosti uviaznuté v niečom, čo vydrží menej ako 80 obletov okolo Slnka, stále to potrebuje piť, jesť, potí sa v trópoch, mrzne aj v lete na Lomnickom štíte, lapá po dychu na Evereste, utopí sa po pár minútach pod vodou, ak to neumyjete, tak to smrdí, potrebuje to záchod, obzerá sa to za ženami, treba to maskovať do šminiek a nakoniec to musíte za strašné prachy pochovávať. (No nie je to všetko také márne – spomeňte si, aký pôžitok je taká dobrá klobása, alebo keď vám niekto poškrabká chrbát, prípadne si predstavujte iné pôžitky.)
Ale ruku na srdce, nezdá sa aj vám, že tu čosi nie je v poriadku?
Pridaj komentár