Ľudia ma stále prekvapujú nejakými novými posadnutosťami. V poslednom čase si všímam zvláštne úvahy ohľadom pitného režimu.
Nejdem vyhlasovať, že som odborník, naopak úplne neskromne vyhlasujem, že tu mienim uviesť dedukcie založené výhradne na úvahách so zdravým sedliackym rozumom.
Ak sa pozriem na ľudské telo – akou evolúciou asi prešlo? Nuž, je to cicavec, primát a osobne neverím, že celý čas bola pri vývoji tohto tela voda v prebytku. Skôr by som povedal, že to muselo byť naopak. Človek v predhistórii musel čeliť striedaniu smädu a dostatku vody, kedy sa pekne nachlípal a užil si ten úžasný pocit, keď hasíme smäd.
Odhadujem, že máme naše telo celkom slušne nastavené na dočasný nedostatok vody. To mi aj pripadá prirodzené. Ak by sme mali hovoriť o nejakom pitnom režime, potom spomeňme najprv úplne iný súvisiaci problém:
Moderný človek sa málo hýbe. Verím, že počas evolúcie sa vyvíjalo telo v podmienkach neustáleho fyzického pohybu. Bolo treba nasadiť svaly. Predpokladám, že praľudia museli prekonávať za potravou značné vzdialenosti a poživeň ani zďaleka nebola vždy tam, kde aj voda. Praľudia museli neustále chodiť z miesta na miesto, pochodovali na výpravy za potravou a potom sa museli vrátiť k zdroju vody. Smäd musel byť na dennom poriadku. Keby sa dnešný homo sapiens poriadne hýbal, tak by sa takou bezvýznamnosťou, ako je pitný režim, vôbec nezaoberal. Stačilo by spoliehať sa na to, že po vypotení sa pri pohybovej aktivite, by človeka smäd donútil vypiť dostatok vody. Takýto režim by bol asi najprirodzenejší.
Ale aj keď sa moderný homo administriensis príliš telesne nenamáha, nemusí stále dumať nad tým, že sa treba nútiť piť. Myslím si, že nikto nič nepokazí, keď pije až vtedy, keď potrebuje uhasiť smäd.
Počúvate, čo hovorím? Smäd.
Úplne prirodzená vec. Možno som teraz niekomu, posadnutému stále popíjať vodu, vyrazil poistky, zobral mu pevné, ba až posvätné stabilné body. Ale na tomto trvám. V prírode je normálne, že občas je dlhšie sucho. Dážď sa z krajiny úplne stiahol. Potom neskôr sa na to isté územie začnú načahovať chápadlá ťažkých mrakov a veľké kvapky padajú na vyprahnutú zem. Načahovať sa za niečím, potom sa od toho odťahovať, to je predsa prirodzená vec. Smäd a lahodné zavlaženie úst vodou. Pokojne by som odprishal, že toto je pre organizmus aj zdravšie.
Ak je niečo jednostranné a trvá to dlho, potom to hraničí s katastrofou. Povodne. Nerovnováha. Skúste zalievať niekoľkokrát denne rastliny. Robte to bez prestania. Všimnite si, čo sa stane. Odhnijú im korene. Zahynú.
Pred nejakým časom mi povedala jedna veľmi blízka osoba, že má problém s očami. Odchlípená sietnica, či čo? Vyšetrenia u lekára, ktorý sa zhrozene pozerá na výsledky a hovorí: “Čo stváraš? Máš úplne rozhasenú biochémiu.” Nakoniec z nej vypadne, ako vyzerá jej pitný režim a dodáva – “Ale človek sa má napiť skôr, ako pocíti smäd.”
Tento výrok je odkiaľ? Kto toto vymyslel? Čo je toto za objav? Súhlasiť sa dá s týmto spravidla len u horolezcov v tzv. zóne smrti nad 7000 metrov nad morom. Tam už je organizmus úplne pobláznený, chystať vodu zo snehu je namáhavé, tak sa treba k pitiu nútiť.
Ale táto osôbka žije na nížine a prelieva sa litrami a litrami vody denne. Nepozná smäd. Pije preventívne, fľaška s vodou stále pri ruke. Doktor – očiar jej hovorí, aby okamžite s takýmto režimom prestala.
Aj keď sa nedá jednoznačne tvrdiť, že problém so sietnicou naštartoval tento pitný režim, preventívne sa vracia k normálnemu spôsobu života a veci sa časom upravia.
Asi 2 roky neskôr iná blízka osoba. Tá istá diagnóza. Vtedy si uvedomím, že ju stále vidím s PET fľaškou v ruke. Pýtam sa na to a odpoveď znie: “Vieš, starší ľudia už nevnímajú tak smäd a treba stále piť.”
Ľudia, čo ste už zošaleli? Vysvetlím jej, že táto teória kríva na obe nohy a odporúčam, nech sa trochu vráti k svojim inštinktom. Z dvoch prípadov so sietnicou nemôžem robiť vedu, lebo táto zhoda môže byť úplná náhoda, ale toto bol impulz, aby som napísal tento článok.
Možno to s pitným režimom celé vymyslel nejaký geniálny marketingový pracovník zamestnaný vo firme, čo predáva stolovú vodu. Tento z pochopiteľných dôvodov začal kampaň, že ľudia nemôžu veriť svojím inštinktom a mali by piť preventívne. Možno s tým prišiel nejaký bláznivý doktor, ktorý začal presviedčať ľudí, že treba stále prelievať telo vodou. Ľudia často nepoužívajú vlastný rozum a stále napodobňujú nejaké vzory (ako keby sme nemali dosť krásnych dievčat, ktoré hladujú, lebo sa chcú podobať tým vychrtnutým vešiakom na šaty, čo voláme modelky). Už len čakám, že sa v psychiatrických príručkách objaví “akútna a chronická hyperhydratácia” a rýchlo vás (pohárom vody) nechajú zapíjať nejaký parádne predražený liek, ktorý z vás urobí zombie.
Pomerne veľa prednášam a v hľadisku vidím ľudí, ako stále do seba lejú vodu, nevydržia bez odbiehania na toaletu. “Čo ste prechladnutá?” – pýtam sa. “Nie, pitný režim!”- odpovie mi pyšne a ja som v rozpakoch. Niekto z nás dvoch je vari blázon.
Trúfam si oponovať. Takto to telo nebolo nastavené. Ráno treba poriadne uhasiť smäd, v noci človek dlhé hodiny strácal vodu dýchaním a potením. Aj divá zver začína deň spravidla poriadnym doplnením vody (výrobcovia liekov proti vysokému tlaku ma za túto radu nenávidia). Cez deň sa venujte čomu chcete a ak ste smädný, napite sa.
Športujte, budete musieť nahradiť vypotenú vodu a buďte si istí, že smäd je ten najprirodzenejší indikátor, že potrebujete vodu.
Reči, že čaj a káva sa nepočítajú, hoďte za hlavu. Áno príležitostní konzumenti zažijú močopudné účinky. Ale ak to niekto pije pravidelne, potom je to zdroj vody ako hociktorý iný. Zistite si, koľko % H2O (slovom hádveó) obsahuje káva a ani chvíľu nepochybujte, že organizmus si z toho nápoja zoberie, čo potrebuje. Vodu prijímate v potrave, napr. ovocie je takmer samá voda. Prijímate vody viac, ako si myslíte, príroda nie je blbec, zvládne aj vaše výstrelky.
Prestaňte si robiť starosti, ktoré vám niekto nahučal do hlavy. Neintrovertujte s ďalším problémom. Užívajte si život.
Pokojne vysmädnite.
A potom si vychutnajte ten závratný pôžitok, keď sa opäť napijete…
Pridaj komentár