Letectvom sa pomerne intenzívne zaoberám už istý čas, ledva som ráno vstal, už som mal otázky ohľadom leteckej katastrofy v Teheráne. Keďže sa nevyhnem ďalším dopytom, rovno som začal písať článok.
Treba jasne povedať, že momentálne je ešte skoro na závery, väčšina úvah je založená na špekuláciách z malého množstva dostupných dát, ale ak to poviem jednoducho – domievam sa, že iránska protivzdušná obrana omylom zostrelila civilný tryskáč. Opakujú sa teda prípady ako MH-17 zostreleným PVO brigádou Kursk nad Donbasom, Iran Air 655 zostrelený krížnikom Vincennes nad Perzským zálivom, či Siberian Airlines Flight 1812 zostrelený ukrajinskou armádou nad Čiernym morom. (Edit 11.1.2020 – Irán oficiálne priznal zostrelenie, ospravedlnili sa a vyhlásili, že išlo o neúmyselný čin ako výsledok ľudského zlyhania).
Ide o Boeing 737-800 NG (nie MAX, ktoré majú po dvoch haváriách zákaz lietať), pomerne nové, malo len 3 roky, s motormi CFM56-7B24E. Hovorí sa o 176 obetiach, 11 Ukrajincov (z toho 9 členov posádky), 82 Iráncov, 63 Kanaďanov, 10 Švédov, 4 Afgáncov, 3 Nemcov a 3 Britov.
Lietadlo vyštartovalo (asi s hodinovým meškaním, pravidelný odlet 5:15) z Teheránskeho medzinárodného letiska (IATA kód IKA) o 6:12 miestneho času z dráhy 29R. Vystúpalo do výšky 8.000 stôp nad morom, kedy sa o 6:14 stratilo z radarov, pravdepodobne prestal fungovať transponder. Tento čas súhlasí s okamihom výbuchu, ktorý podľa predpokladov pochádza z hlavice bojovej rakety. Lietadlo začalo horieť, pričom požiar naberal na intenzite, piloti stratili kontrolu nad lietadlom buď pre poškodenie pri výbuchu, alebo dôsledkom konzumácie systémov lietadla postupujúcim ohňom. Po zásahu lietadlo letelo ešte zo dve minúty, zatiaľ sa úplne nepotvrdilo, či sa piloti pokúsili vrátiť na letisko, alebo výsledná trajektória už bola mimo ich kontrolu.
Na začiatku videa vidieť šľahajúce plamene, všimnite si horiace kusy, ktoré odlietajú za ohniskom požiaru, lietadlo sa potom zrútilo, tesne pred nárazom sa intenzita ohňa zväčšila s následným veľkým zábleskom. Druhá časť videa ukazuje rozptýlené horiace trosky.
10.1. pribudlo ďalšie video z iného uhla. Vidno, ako plamene neustále rastú, po zásahu horí plne natankované lietadlo stále viac a piloti nemali šancu udržať stroj pod kontrolou.
Z fotografií miesta nehody sa dá usudzovať, že stroj sa rozpadol ešte vo vzduchu už tesne nad zemou (čo len zosilňuje domnienku o násilnom pôsobení zvonku), zatiaľ nikde nevidno väčší kráter, ktorý by zodpovedal nárazu z väčšej časti intaktného lietadla do terénu.
Lietadlo bolo natankované na let do Kieva, malo teda dosť paliva, čo vysvetľuje aj intenzívny požiar po havárii. Tu si môžete pozrieť históriu krátkeho letu po štarte.
Katastrofe predchádzala eskalácia konfliktu medzi USA a Iránom, kedy po zostrelení amerického vojenského dronu nad Perzským zálivom a raketovom útoku na saudské ropné inštalácie prekvapivo neprišla nejaký čas nijaká americká odveta. Až pred pár dňami nasledoval útok z vojenského dronu na generála Sulejmáního, ktorý sa prepravoval autom pri Bagdadskom letisku. Ten bol veliteľom jednotiek Kuds, ktorým sa pripisujú operácie mimo iránskeho územia (Sýria, Libanon, Jemen a tiež spomínané útoky na Saudskú Arábiu). Obe strany dlhodobo vedú nevyhlásenú obmedzenú vojnu a ich aktivity sa dajú považovať za porušenie medzinárodného práva. Odveta prišla už túto noc, kedy iránske balistické rakety dopadli na americké vojenské základne v regióne.
Na rastúce napätie zareagovali viaceré štáty a aerolinky zákazom preletov ponad Irán, ale aj priľahlé územia ako je Omán, či Perzský záliv, vzhľadom na riziko nesprávnej identifikácie vzdušných cieľov počas vojnových operácií.
Za najpravdepodobnejšiu verziu považujem zostrelenie ukrajinského lietadla iránskou protivzdušnou obranou. Po nočnom raketovom útoku na americké ciele mohli očakávať okamžitú reakciu amerického letectva a nervózne velenie i obsluha raketových systémov zem-vzduch zrejme chybne identifikovala civilné lietadlo ako hrozbu. (Úmysel nepredpokladám, nakoľko Irán nemá s Ukrajinou žiadny aktívny spor).
Aj keď ukrajinské veľvyslanectvo informovalo vo svojom vyhlásení, že išlo o poruchu motora (napr. poškodenie po nasatí cudzieho predmetu – najčastejšie vtáctva), takéto prípady sú pomerne bežné a len celkom výnimočne by mohli skončiť veľkým požiarom a zrútením lietadla. Jedna verzia hovorí, že došlo ku katastrofickému rozpadu rotujúcich diskov a lopatiek prúdového motora, pričom projektily by mohli preraziť nádrže na krídle s následným katastrofickým požiarom, prípadne aj s prerušením hydraulických systémov, ktoré sú nutné na ovládanie lietadla.
Fotografie trosiek však ukazujú charakteristické (dovnútra zahnuté) stopy po šrapneloch fragmentovanej bojovej hlavice protilietadlovej rakety, viď fotografie. (Edit 9.1.2020: na niektorých portáloch sa dosť vehementne tvrdí, že tie stopy nie sú po šrapneloch, ale sú to „kamene, ktoré vrhajú v nízkom slnku tiene a vyvolávajú dojem otvorov“.)
Diery sú pomerne malé, typické pre šrapnely, považujem za nepravdepodobné, že by mohli byť výsledkom fragmentácie rozpadávajúceho sa disku motora.
Edit 9.1.2020 ráno: Nasledovná fotografia by mohla poukazovať na katastrofické zlyhanie motora, keďže diera na kryte je vykrivená smerom von, čo by naznačovalo, že častice smerovali od rotujúcich častí. Stále to však môže znamenať, že primárne poškodenie motora pochádzalo od šrapnelov z rakety, tie rozbili lopatky a disky a tie po uvoľnení z uloženia prerazili vďaka odstredivej sile kryt. Inak treba dodať, že práve kryt motora je dimenzovaný tak, aby katastrofické zlyhanie rozujúcich častí udržal pod kontrolou, lebo letiace trosky môžu preraziť nádrže, prerušiť hydrauliku, atď.
Už som zachytil špekulácie, ktoré budú typické pre istý druh „informačných serverov“, že lietadlo zostrelili Američania, aby to „mohli hodiť“ na Iráncov. Očakávam, že niektorí budú zo všetkého obviňovať USA (vieme kto) a niektorí zas výhradne Irán (tiež vieme kto).
Možno si však pod dojmom tejto tragédie nevinných obetí leteckého nešťastia uvedomia „jastrabi“ zúčastnených strán, že je načase zatiahnuť ručnú brzdu a pracovať na znižovaní napätia. 180 rodín oplakáva mŕtvych…
Článok budem aktualizovať, keď sa objavia zásadné informácie, tak zostante pripojení, ak vás táto téma zaujíma.
___________________
Text pridaný 9.1. večer: Na rôznych fórach prebieha intenzívna diskusia, či zrútenie lietadla bolo výsledkom poruchy (katastrofické zlyhanie motora, z ktorého vyleteli črepiny a poškodili hydrauliku, elektrické systémy a naštartovali požiar z prerazených nádrží, podobne ako počas letu Qantas – 32), alebo išlo o zostrelenie protivzdušnou obranou.
Keďže počas noci iránska armáda útočila balistickými raketami typu zem-zem na americké základne v Iraku, dá sa predpokladať, že všetky protilietadlové jednotky boli v najvyššej pohotovosti, nevyspaté a plné nervozity. Ďalšou indíciou potvrdzujúcu hypotézu o zostrelení je fotografia, ktorá koluje v Iráne na sociálnych sieťach. Neďaleko miesta havárie našli údajne tento komponent rakety:
Tento typ protilietadlovej rakety je súčasťou komplexu TOR-M1 ruskej výroby, na obrázku je špička rakety, v ktorej je pasívny príjmač radarového signálu, bojová nálož sa nachádzala za ňou. Irán bol vyzbrojený týmito zbraňami po ukončení vojny s Irakom. Nepoužitá raketa sa dá pozrieť pre porovnanie na nasledovnej fotografii zo sýrskeho arzenálu:
Bohužiaľ, fotografia úlomku rakety sa nedá verifikovať, nie je jasné kde bola odfotená. Ak nás tu niekto ťahá za nos, robí to dosť šikovne.
Ďalšia indícia je toto video, ktoré pravdepodobne ukazuje okamih zásahu lietadla (teda asi tri minúty skôr, ako video, ktoré ste videli na začiatku článku), vrátane oneskoreného rachotu explodujúcej rakety. Raketu vidno letieť oproti lietadlu, čo by zodpovedalo protilietadlovej základni Iránskych revolučných gárd pri mestečku Parand (foto základne je pod videom):
Niektorí sa pýtali na porovnanie rakety z komplexu BUK (zostrelenie MH17) s TOR-M1 použitým v tomto prípade. Tu je potrebné si uvedomiť, že kým BUK má bojovú hlavicu o hmotnosti 62kg, u rakety z TOR-M1 ide o 15kg, teda účinok je dosť rozdielny. Tiež dostrel je odlišný, prvá raketa operovala na hranici svojho dosahu – motor po 12 sekundách spálil všetko palivo a po ďalších 6 sekundách raketa explodovala, zato druhá strela explodovala ešte počas horenia motora, keďže lietadlo v tom čase skracovalo vzdialenosť k miestu odpalu. Vzhľadom na krátky dosah TOR-M1 je aj časové okno na rozhodnutie veľmi krátke. Obsluha sa mohla domnievať, že je v ohrození života, keďže protilietadlové inštalácie bývajú pri bombardovaní prvé na rane.
11.1.2020 sa potvrdila aj ďalšia špekulácia, že v skutočnosti vypálili dve rakety, ako je pri protilietadlovom komplexe TOR-M1 zvykom. 14.1. sa objavilo video, ktoré túto hypotézu potvrdilo. Vyzerá to tak, že lietadlo sa blížilo k batérii, zrejme až druhá raketa spôsobila fatálne štrukturálne poškodenia, s odstupom niekoľkých sekúnd po druhom výbuchu sa objaví najprv malý požiar, ktorý však rýchlo rastie do nezvládnuteľného inferna.
Zábery zároveň dokazujú, že komplex TOR-M1 nebol v automatickom móde, ten funguje totiž tak, že druhá raketa je odpálená dve sekundy po explózii prvej, ak z radarového odrazu vyplýva, že cieľ sa nerozpadol následkom prvého úderu. Medzi prvým výbuchom a štartom druhej rakety prešlo približne 12 sekúnd. Niekto teda manuálne odpálil druhú raketu.
Potvrdenie odpálenia dvoch rakiet zároveň objasňuje, prečo sa objavilo toľko videozáznamov z udalosti. Prvá raketa, rachot jej motorov a explózia bojovej hlavice musela pritiahnuť pozornosť veľa ľudí a tak došlo k natočeniu útoku druhej rakety a osud horiaceho lietadla. Na uliciach bolo dosť ľudí aj preto, že práve sa vracali domov z prvej rannej modlitby.
Momentálne prebieha v odborných kruhoch debata najmä na dve témy:
- Ako sa mohlo stať, že si obsluha protilietadlovej batérie poplietla napr. raketu s plochou dráhou letu s veľkým civilným lietadlom.
- Ako by sa mali zmeniť pravidlá leteckej prevádzky v prípadoch eskalácie možného vojnového konfliktu, v ktorom však ešte nedošlo k formálnemu vyhláseniu zastavenia letov.
K obom témam ešte prinesiem aktualizácie.
Podľa najnovších správ iránske úrady zatkli človeka, ktorý zverejnil video zásahu lietadla, čo však dementoval novinár BBC, ktorý tvrdí, že jeho zdroj je v bezpečí a zadržaný je nevinný.
16.1.2020 sa objavila správa z prostredia ukrajinských vyšetrovateľov, že piloti boli okamžite mŕtvi už po výbuchu prvej rakety, ktorá explodovala pod kokpitom a tým pádom boli všetci na palube stratení.
19.1. oznámila Iránska strana, že sa pokúsi stiahnuť dáta z čiernych skriniek (hoci ani 24 hodín predtým sa dohodli s Ukrajincami, že ich pošlú za týmto účelom do Kyjeva).
Pridaj komentár