Vždy som zastával názor, že umenie je rodným jazykom ducha a estetika jeho potravou. Môžeme sa síce prieť o tom, čo je krásne, ale zdieľanie krásna a spoločný obdiv patrí ku žiadaným zážitkom, takáto spoločná radosť patrí k najdôležitejším motívom prečo robiť umenie. Krása sa vyníma v mori priemernosti, šedivosti a každodennosti života.
Ale umenie nie je len o kráse. Umenie je o komunikácii myšlienok. Hoci som vždy hľadal v umení najmä krásu, postupne som v živote stále viac chápal, že umelci nám chcú odkázať aj iné veci.
Pozrime sa napríklad na toto Mozartovo dielo:
O hudbe sa vraví, že kráča po chodníkoch, kam už slová nemôžu. Aj keď pripustíme, že to je krásne, z hudby na nás dýchol smútok. Veľký skladateľ nám dal príležitosť vyrovnať sa s našimi pocitmi, lebo ak zažívame žiaľ, potrebujeme najprv empatiu, pocit, že niekto rozumie nášmu rozpoloženiu, lacné pokusy o rozveselenie nezaberú.
Kombinácia melódie a slov nás môže zasiahnuť ešte viac, vypočujte si pieseň Hello od Evanescence:
Položili ste si otázku, prečo môže mať veľa nasledovníkov hudba ako je Nirvana? (Uf, tu som sa nedonútil pridať ukážku…)
Kde sa berie popularita žánrov ako je Rap, Punk Rock, Trash Metal?
Je to jednoduché, v emócii ako je hnev, človek nebude oslovený smutnou, a už vôbec nie veselou hudbou. Rozhnevaná generácia dá prednosť niečomu tvrdšiemu. Zbytočne sa bude nad týmto rozhorčovať ktokoľvek a odsudzovať nejaký žáner umenia. Ktokoľvek môže povedať, že mu niečo neladí, ale odsudzovať to je zbytočné. Skôr to svedčí o neznalosti sveta emócií.
Ak je niečo vo svete zlé, potom úloha umenia môže spočívať v tom, že zburcuje voči tomu odpor. Ľahostajnosť je hrozná pliaga a temné umenie môže ľudí zobudiť, alebo upevniť odhodlanie klásť odpor.
Určite sa nepovažujem za milovníka kubizmu, ale keď sa pozriem na tento obraz, tak ma naladí na odmietanie:
Temné umenie som v minulosti nemal rád a zrejme sa nestanem jeho pravidelným konzumentom. Ale v poslednom čase som si začal uvedomovať jeho význam. Nemali by sme nikdy podceňovať moc umelcov, ak začnú poukazovať na niečo, čo je v spoločnosti zlé. Každý tyran sníva o tom, že ľudia budú ľahostajní a umelci by mali byť prví, ktorí im v tom majú zabrániť.
Vždy som si myslel, že budem fotografovať hlavne krásu a deliť sa o ňu. Ale prvý krát som pri úprave fotiek skutočne plakal, plakal som v „digitálnej tmavej komore“ viac, ako keď som neveriacky stískal fotoaparát na tom mieste. Neveril som, že raz zo seba vydám temné umenie, ale je to tak, tu je fotka, ktorá bude súčasťou rozsiahlejšieho článku, len sa na to musím ešte odhodlať…
Pridaj komentár