V lete sme si pripomenuli udalosti v Sarajeve. Bolo to práve pred sto rokmi, čo začala veľká vojna. Pri tej príležitosti bolo v médiách odvysielaných veľa filmov, ale medzičasom ako keby tá udalosť upadla opäť do zabudnutia.
Keď začali jesenné pľušte, začal som si intenzívnejšie spomínať na to, aké to bolo v zákopoch. Milióny vojakov mrzlo a trpelo, zomierali v kanonáde, v guľometnej paľbe a začínali chápať, že to peklo tak skoro neskončí.
Len na Vianoce 1914 sa udiala zvláštna vec – vojaci zastavili paľbu, vyšli zo zákopov, navzájom si odovzdávali darčeky a na chvíľu pocit spolupatričnosti zvíťazil nad vraždením.
Toto sa naozaj odohralo. Spomínané udalosti sú inšpiráciou pre film Merry Christmas (Veselé Vianoce), z ktorého si môžete pozrieť ukážku. Asi najsilnejší okamih nastáva vtedy, keď na nemecký spev v zákopoch zareaguje škótsky dudák.
Opäť raz sa môžeme pozrieť na scénu, v ktorej je umenie spojovacím článkom medzi ľuďmi. Hudba je mostom aj tam, kde je bariérou iná reč či dokonca nenávisť. Ak si predstavíte, čo vojna skutočne znamenala pre jej účastníkov, a ako ju aspoň na chvíľu porazili múzy, asi uznáte, že toto je veľmi dojímavá scéna.
Občas zabúdame, že ľudskosť dokáže poraziť nenávisť.
Pridaj komentár