Pôvodne som chcel pridávať aktualizácie k zostrelenému lietadlu MH17 do pôvodného článku, ale jeho rozsah už začínal byť neúnosný. Kým sa pustíte do čítania, mali by ste sa uistiť, že si prečítate 1. diel tohto seriálu o tragédii Boeingu 777.
Aktualizácia 29.7.2014
Na tejto fotografii je „vložený“ kľúčový úlomok trosiek do obrázku nepoškodeného trupu lietadla. Stopy po šrapneloch sú najintenzívnejšie práve v oblasti, za ktorou sedí kapitán, čo dokladá, že k explózii rakety došlo blízko trupu. Trajektória šrapnelov ukazuje, že miesto výbuchu bolo vľavo vpredu, málinko vyššie ako je horný okraj krídel, teda takmer v úrovni trupu lietadla.
V médiách naďalej prebieha zúrivá informačná vojna, ktorej je tu v tejto chvíli škoda venovať čo len jediný pohľad.
Objavil som veľmi užitočný článok, ktorý identifikuje miesta, kde skončili trosky a ku ktorej časti lietadla patrili.
Dá sa už predpokladať, že z oficiálneho vyšetrovania bude jasné, že ani najmodernejšie dopravné lietadlo nijako nemôže čeliť hrozbe vojenskej protilietadlovej rakety, samotný mechanizmus deštrukcie lietadla nebude tým najväčším „objavom“. Skôr sa zameria na manažment navádzania lietadiel, aby sa vyhýbali vojnovým zónam a pod.
V tejto chvíli ani tak nepotrebujeme klasické vyšetrovanie nehody. Skôr by sme potrebovali vyšetrovanie zločinu, ktorý by odhalil kto a za akých okolností vypálil fatálnu raketu.
Aktualizácia 1.8.2014
Pomerne veľa diskusií sa venuje v poslednom čase otázke, či MH17 mohlo byť zostrelené stíhačkou, hovorí sa o Su-25 ukrajinskej armády. Podľa dostupných informácií však prázdne Su-25 vystúpa maximálne do výšky 7.000m a s plnou výzbrojou len 5.000m. Je to tzv. bitevník, ktorý slúži primárne na podporu pozemných vojsk, určený na ostreľovanie pozemných cieľov. Je možné ho vybaviť aj raketami vzduch-vzduch, ale v diskusiách sa tvrdí, že bol použitý 30mm palubný kanón. Podobné úvahy vznikli potom, čo kanadský pozorovateľ OBSE tvrdil, že na troskách lietadla sa našli stopy po guľometnej paľbe.
Šrapnel z trosiek lietadla
V skutočnosti sa však jedná o jeho laické hodnotenie, lebo neškolené oko bude považovať diery v plechu pod oknami kokpitu za stopy guľometnej paľby. Perforácia na plechoch hovorí o smere šrapnelov približne z 9. až 10. hodiny (nos lietadla smeruje na 12. hodinu) a nie z 5. hodiny ako to znázorňuje obrázok vľavo hore. Pozrite si aj črepiny nájdené v troskách lietadla, je pravdepodobné, že pochádzajú z rakety.
Použitie Su-25 je nelogické, lebo by musel strieľať zdola, toto lietadlo nijako nedokáže letieť vo výške ani rýchlosťou zodpovedajúcej Boeingu 777. Ak už by chcel niekto použiť stíhačku, poslal by na ten účel Su-27 alebo Mig-29, ale naisto nie Su-25. Existuje ešte jeden dôkaz, že sa nejednalo o palubný kanón páliaci zozadu zľava. Stopy po šrapneloch na hornej ploche ľavého krídla dokazujú, že miesto explózie bolo mierne nad úrovňou krídla.
Hore si pozrite stopy na povrchu krídla a tu je celkový pohľad na krídlo, ktorý ukazuje jasne, že projektily leteli spredu, mierne zhora. Celé sa to dá lepšie pochopiť z tohto obrázku:
Explózia bojovej hlavice sa odohrala len kúštik od pilotov, preto sú tam aj plechy očmudené „pušným prachom“ a plech pod oknami kokpitu je na „rešeto“, viď aktualizácia z 29.7. Podobné stopy prachu sú aj na črepinách, viď obrázky vyššie.
Mechanizmus explózie ukazuje, že raketa letela spredu, lebo bola navádzaná buď na hlavnú masu lietadla, alebo nábežnú hranu krídla pri koreni. Keby sa jednalo o strelu zo zadného kvadrantu, hlavné poškodenia by boli pri chvoste. Je zreteľné, že nedošlo k priamemu zásahu trupu (detonácia na základe kontaktu), ale o tzv. proximity fuse, teda odpálenie v tesnej blízkosti cieľa.
Aktualizácia 3.8.2014
Čitateľov by mohlo zaujímať, ako vyzerá (vyradená) bojová hlavica protilietadlovej rakety. Predstavte si na nej aerodynamický plášť, ale toto je ona:
Detailný pohľad odhalí jej konštrukciu. Obal tvorí sklolaminát a pod ním sú fragmentované projektily, ktoré majú za úlohu poškodiť lietadlo. Pravidelná štruktúra objasňuje, prečo by pri explózii v bezprostrednej blízkosti trupu vyzerali diery ako stopy po guľometnej paľbe. Všimnite si, že tu je viac vrstiev fragmentov oddelených sklolaminátom:
Takto vyzerá celá raketa:
1. pasívne radarové navádzanie 2. detektor blízkosti cieľa 3. bojová hlavica
Veľmi zaujímavá fotografia identifikuje jednotlivé časti zostreleného lietadla, ide o kokpit B777. Explózia hlavice rakety v bezprostrednej blízkosti (bojová náplň je 70kg brizantnej trhaviny) zanechala viditeľné stopy po trhavine, čo by bolo v prípade paľby z palubného kanóna vylúčené.
Proti teórii zostrelu guľometnou paľbou hovorí aj koncentrácia škôd na malom priestore, viď fotografia s plechom na kokpite, ktorý ja „na rešeto“. Su-25 by muselo byť vzdialené od Boeingu iba pár metrov. Ak by sa jednalo o paľbu z diaľky, bol by tam väčší rozptyl a je nepravdepodobné, že by takto umlčali pilotov v zlomku sekundy. Prečo o tom hovorím?
Dnes sa objavili aj správy o tom, že nahrávka z čiernej skrinky obsahuje výhradne rutinnú komunikáciu pilotov. Nič nenaznačuje, že by piloti zaregistrovali akékoľvek nebezpečenstvo. Koniec nahrávky je náhly, čo zodpovedá scenáru blízkej explózie.
Toto sú však zatiaľ iba neoficiálne dohady, na zverejnenie obsahu si budeme musieť ešte chvíľu počkať.
Aktualizácia 6.8.2014
Treba ešte čosi dodať k trase lietadla. Často sa na sociálnych sieťach omieľa, že let MH17 bol navedený nad vojnovú zónu zámerne, aby ho tam mohli zostreliť a vytvoriť tak aféru. Lenže na fórach profesionálnych pilotov sa hovorí o tom, že viacero strojov sa v tom čase vyhýbalo búrkovej oblačnosti. Búrkové oblaky (v žargóne pilotov označované ako CB = cumulonimbus) sa nedajú nadletieť, siahajú omnoho vyššie, ako je dostup dopravných lietadiel. V rovnakom čase (rozdiel bol len 90 sekúnd) preletel tou istou trasou aj Boeing 787 spoločnosti Air India. Piloti majú pridelenú letovú hladinu a navigačné body, sú však oprávnení vyhýbať sa búrkovej oblačnosti, ktorá predstavuje pre dopravné lietadlá fatálne riziko, spomeňte si na Air France let AF447…
Kliknite sem, je to mapa, ktorá ukazuje, čomu sa v tej chvíli lietadlá vyhýbali. V skutočnosti sa mnohé veci dajú vysvetliť jednoducho a logicky a nepotrebujeme na všetko hneď konšpiračné teórie. Iba že by niekto chcel šíriť propagandu, ale tomu sa radšej vyhnime…
Toto je schválený letový plán MH17: (FPL-MAS17-IS-B772/H-SDFGHIJ3J5M1RWXY/LB1D1-EHAM1000-N0490F310 ARNEM UL620 SUVOX UZ713 OSN UL980 MOBSA DCT POVEL DCT SUI L980 UTOLU/N0490F330 L980 LDZ M70 BEMBI L980 PEKIT/N0480F350 L980 TAMAK/N0480F350 A87 TIROM/N0490F350 A87 MAMED B449 RANAH L750 ZB G201 BI DCT MURLI DCT TIGER/N0490F370 L333 KKJ L759 PUT R325 VIH A464 DAKUS DCT-WMKK1137 WMSA WMKP-EET/EDGG0017 EDWW0023 EDUU0036 EPWW0052 UKLV0135 UKBV0153 UKDV0225 URRV0255 UATT0347 UTAK0411 UTAA0432 UTAV0507 OAKX0518 OPLR0601 OPKR0616 VIDF0631 VABF0725 VECF0747 VYYF0926 VOMF0930 VTBB1013 WMFC1051 REG/9MMRD PBN/A1B1C1D1L1O1S2 SEL/QREJ DOF/140717 RMK/ACASII EQUIPPED)
Vynechajme detaily tejto leteckej hatlaniny, všimnite si červene označené navigačné body. V praxi to znamená, že malajské lietadlo malo oficiálnu trasu rovno ponad Doneck. Ako už bolo spomínané, piloti zašli ešte pár kilometrov na sever, keď sa vyhýbali búrkovej oblačnosti.
Na mape nájdete aj približné miesto trosiek (Rozsypne).
Prečo mohlo letieť práve tadiaľ? Lebo v danom čase ešte bol vzdušný priestor nad bojovými oblasťami otvorený za predpokladu, že lietadlá poletia vyššie ako FL320 (letová úroveň 32.000 stôp). Úvaha bola, že povstalci disponujú iba ručnými protilietadlové zbrane, ktoré vysoko letiace tryskáče nemôžu ohroziť. Eurocontrol potom uzavrel oblasť až 18.7.
Leteckí dispečeri nemali dôvod meniť schválený letový plán.