V predchádzajúcich článkoch mohol čitateľ s prekvapením objaviť, že súčasťou vlastnej zodpovednosti, je brániť slušnosť aj za cenu, že niektorí vaši priatelia nebudú hneď rozumieť, o čo vám ide. Dobrí ľudia sa musia pokúsiť udržať na uzde akýkoľvek nenávistný dav svojich súkmeňovcov. Musia čeliť najťažšej voľbe, aká ich kedy postretne – zastaviť tých vlastných, ktorí by chceli horúčkovito páchať zlo, aj za cenu ich opovrhnutia, alebo vlastného ohrozenia.
Iba pred pár dňami som sa vyslovene rozplakal, keď som si prečítal, čo všetko sa dialo v Rwande. Pre mňa najdojímavejší príbeh bol o vojakoch z kontingentu OSN, ktorí bez zbraní stáli pred kostolmi a strážili v nich vydesených Tutsiov. Keď sa rozzúrený dav vyzbrojený zakrvavenými mačetami a samopalmi dožadoval vstupu, neozbrojení vojaci v modrých helmách rezolútne vyhlásili, že budova je pod ochranou OSN. Nemali nič, čím by sa mohli brániť. Mali len svoju slušnosť, zmysel pre česť, povinnosť a nepochopiteľnú odvahu. Vo viacerých prípadoch iba ich autorita zabránila zabijakom vstúpiť dnu a zmasakrovať ľudí, ktorí sa tam skrývali. Bezbranní vojaci OSN mohli zomrieť s nimi a treba povedať, že niektorí naozaj položili v tejto misii svoj život. V Rwande zúfalo zlyhal celý svet, lebo porušil svoj sľub, že už nikdy nesmie dovoliť ďalšiu genocídu. Omnoho neskôr pripustil v jednom rozhovore v slabej chvíli prezident Clinton, že keby Američania poslali okamžite čo i len 10.000 vojakov, mohli zachrániť polovicu obetí.
Treba však pochopiť ešte jednu lekciu: Konflikty sa nikdy neskončia porážkou niektorej zo strán, ale až začiatkom zmierenia medzi bývalými nepriateľmi. Poďme nazrieť do histórie.
Kľúčom k zmiereniu je zaručiť dôstojnosť
Keď generál Grant konečne porazil generála Leeho v poslednom ťažení vojny Severu proti Juhu, mnohí jeho dôstojníci, ale aj obyčajní vojaci si chceli vychutnať víťazstvo tým, že by ponížili porazených konfederačných vojakov. Ale Grant, vedomý si zodpovednosti za znovuzjednotenie národa, si lámal hlavu, ako vzdať porazenému nepriateľovi česť. Nakoniec nariadil, že dôstojnici južanskej armády si budú môcť ponechať svoju zbraň, obyčajní vojaci si smeli ponechať kone, aby mohli po návrate na farmy obrábať zem a severania vyprevádzali Leeho armádu tak, že stáli v pozore v postoji “k pocte zbraň”. Bol to prvý krok k zastaveniu večného kolobehu pomsty a nenávisti.
Zato po skončení 1. svetovej vojny to boli najmä krátkozraký francúzsky premiér Clemenceau a prezident Poincaré, ktorí boli posadnutí pomstou a túžbou pokoriť Nemecko. Nielenže boli hlavnými strojcami neznesiteľných reparácií, ale donútili podpísať porazené strany z pohľadu dôstojnosti národa takmer neprijateľné dokumenty, ktoré neskôr prihrali Nemecko do rúk Hitlera. Umiernení politici nezabránili tejto katastrofe a jedným z dôsledkov bola ešte väčšia tragédia o 20 rokov neskôr.
Do tejto kategórie zapadá aj prípad, kedy sa od nejakého človeka očakáva, že splní rozkazy, ktoré sú nemorálne, utláčateľské a proti človečenskej slušnosti. Tu sa dostávame k prípadom, ako je ukrývanie Židov počas 2. svetovej vojny. Bolo to trestné a životunebezpečné. Aj v rozprávkach, ako je Snehulienka, sa vyskytoval dobrý poľovník, ktorý zlej kráľovnej doniesol srnčie srdce, ako „dôkaz“, že Snehulienku zabil. Už menej zhody nájdeme pri hodnotení ľudí, ako je Edward Snowden, lebo niektorí ho majú za zradcu a iní tvrdia, že je hrdina.
Pre utláčateľské sily kdekoľvek na našej planéte je asi veľmi rušivé vedomie, že nejaký slušný človek odmietne plniť príkazy a zverejní špinavosti, ktoré po ňom mocipáni požadujú. Základom takého konania je svedomie, humanizmus a vedomie, že sa porušuje ľudská dôstojnosť.
V článku Bez dobrých ľudí sa zlo nedá poraziť som dával príklad pohnutého momentu, ked nemecký kancelár vzdal česť padlým Varšavského povstania, súčasťou zmierenia býva aj gesto pokory a odpustenie .
Aj keby ste nehovorili po anglicky, už len obrázky v tomto článku, kde uvidíte obete a páchateľov rwandskej genocídy v geste zmierenia, vám dajú predstavu o tom, že nenávisť nemusí pretrvávať naveky.
Dôstojnosť v úzkom kruhu
Všimnite si, že nijaká hádka sa nevyrieši obviňovaním. Ani keby to bolo oprávnené, ani keby obe strany používali tie najracionálnejšie argumenty, problém sa takto neuzavrie. Toto platí rovnako pre pohnevané národy, ako aj manželské hádky. Znepriatelené strany by si mali uvedomiť, že v konflikte treba hľadať skrytých podnecovateľov sporu (o tomto by sa dal na inom mieste napísať celý článok), ale čosi treba povedať aj o ukončení sporu.
Ak ste sa niekedy vadili s niekým, koho máte v princípe radi, mohli ste zažiť, že zvrat v hádke nikdy neprinesie nejaký geniálny argument. Naopak, bude to prejav rešpektu, ústretové gesto, či vyjadrenie náklonnosti navzdory prebiehajúcemu sporu. Dať najavo, že som niečo prehnal, oceniť partnera, vysloviť niečo, za čo druhú stranu navzodry všetkému obdivujem, to všetko býva rozhodujúcim zlomom k lepšiemu. (Ak si už niekto kladie otázku, ako skorigovať človeka, ktorý robí niečo zle, tomu venujem 3 kapitoly v mojej knihe Nevoďte firmu za ručičku a treba povedať, že sa to zďaleka netýka len manažérov, ale využije to aj úplne obyčajný človek. )
Ak by ste počúvali tých, čo zasievajú nenávisť, museli by ste oponentov odsudzovať. Mali by ste si ich chcieť podrobiť, ponížiť a rozdrviť tak, že sa z toho už nikdy nespamätajú. Ak takúto výzvu poslúchnete, budete v pasci. Ale ak ste prečítali tento seriál, už pre nich nebudete tak ľahká obeť…
V tomto seriáli vyšli nasledovné články:
Dobro má problém porozumieť nenávisti
Pridaj komentár