V predchádzajúcom článku Bez dobrých ľudí sa zlo nedá poraziť mohol čitateľ s prekvapením objaviť, že súčasťou vlastnej zodpovednosti je brániť slušnosť aj za cenu, že niektorí vaši priatelia nebudú hneď rozumieť, o čo vám ide. Dobrí ľudia sa musia pokúsiť udržať na uzde akýkoľvek nenávistný dav vlastných súkmeňovcov. Musia čeliť najťažšej voľbe, aká ich kedy postretne – zastaviť tých vlastných, ktorí by rozvášnení nejakou očierňujúcou kampaňou, chceli horúčkovito páchať zlo. Treba to urobiť aj za cenu, že nimi budú opovrhovať ich vlastní. Slušnosť, humanizmus a integrita je nadradená stádovým inštinktom, aj strachu.
Keby to bolo všetko také jednoduché! Dôvody na nepriateľstvo sa môžu javiť veľmi realisticky. Palestínski teroristi naozaj vraždili aj nevinných civilistov. Izraelská armáda skutočne zabila veľa žien a detí. Nenávistná propaganda na oboch stranách má pomerne ľahkú úlohu. Keď sa pokúsite odmietnuť zlobu na oboch stranách, je pravdepodobné, že si aj vyslúžite nenávisť oboch strán.
Zodpovednosť dobrých ľudí
V podobnej situácii sa od vás priam očakáva, že budete zborovo prejavovať stádovitú nenávisť, ale vy sa vzopriete. Budete zhrození z agresivity vašich ľudí a zdvihnete protestný hlas. Zrazu pocítite nutkanie brániť ľudí, ktorí sú obeťami tej agresie. Zrazu si uvedomíte, že medzi vašimi nepriateľmi sú nielen zlí a odsúdeniahodní ľudia, ale aj dobrí a umiernení. Dajme si nejaké príklady.
Pripomína mi to jednu debatu, kde sa na jednom turistickom fóre rozbehla aféra vyprovokovaná pochybením jedného člena poľovnej stráže, ktoré si postihnutý fotograf nahral na video. Treba pripustiť, že frustrovaný poľovník, ktorý sa cítil poškodený prítomnosťou fotografa, sa začal oháňať postavením poľovnej stráže a začal vyžadovať niečo, čo už nemalo nijakú oporu v zákone. V príspevkoch sa diskutéri na fóre predháňali v odsudzovaní poľovníkov a v jednej chvíli som sa cítil ako člen nejakej rozbesnenej svorky. Započúval som sa do nahrávky incidentu a začal som mať neodbytný pocit, že ten fotograf úplne cielene provokuje. Poľovník si nabehol na nastavené vidly. Začal som hľadať na internete a to mi pomohlo odhaliť, že ten fotograf je čosi ako provokatér a v minulosti vystupoval ako militantný ochranár, ktorý pravidelne provokuje na poľovníckych fórach bez štipky rešpektu voči akýmkoľvek právam, či pocitom iných ľudských bytostí. Keď som potom cítil svoju povinnosť zasiahnuť a protestovať proti stádovitému a paušálnemu odsudzovaniu všetkých poľovníkov, tak viacerí diskutujúci turisti nevedeli pochopiť, prečo “špiním do vlastného hniezda”. V tej komunite je módou odsudzovať poľovníkov, moje slová im pripadali ako z inej planéty.
Lenže ja poznám zopár poľovníkov osobne. Medzi nimi mám priateľov, ktorí sú skutoční znalci prírody, ktorí si ctia pravidlá, nevyvyšujú sa a vedia, že tých pár výstrelov za sezónu je len čerešničkou na torte, ktorým predchádzajú dlhé hodiny starostlivosti a skúmania života v lese. Oni sú zas frustrovaní tým, že v ich radoch musia tolerovať necitlivé “monštrá”, ktoré by vzhľadom na ich povahu nemali vlastniť ani gumipušku, nieto ešte guľovnicu.
Dobrý človek medzi poľovníkmi by nemal mlčať a má urobiť poriadok vo svojich radoch. Zodpovednosť je o to väčšia, že v ich rukách je nenapraviteľná smrtiaca sila. Turisti a ochranári by zas mali udržať na uzde militantných a úplne netolerantných členov, ktorí nijakovsky nedokážu rešpektovať iný názor a sú schopní nielen slovne útočiť, ale aj vonku v teréne spôsobovať schválnosti tým druhým.
Nikdy sa problémy nevyriešia len tým, že jedna skupina kritizuje druhú. Až keď sa múdri ľudia z oboch táborov spoja a dohodnú sa, že spacifikujú svojich extrémistov, vtedy sa situácia začne vyvíjať k lepšiemu.
Najzávažnejšie problémy dneška
Rómsky problém sa nevyrieši tým, že sa k moci dostanú ľudia s neonacistickým podfarbením, ktorí “tvrdo donútia” (ako oni vravia) “parazitov” pracovať, naopak, slušní ľudia musia Rómov pred takýmito nenávistnými ľuďmi chrániť aj vlastným telom. Na druhej strane budú musieť samotní Rómovia urobiť poriadok vo svojej komunite a medzi sebou. Čaká ich nesmierne náročná úloha ukázať prstom na tú časť svojej komunity, ktorá má kriminálne sklony, naučiť svojich druhov dôležitým návykom, hospodáreniu, ktoré zníži šance úžerníkov, musia u svojich obnoviť sebaúctu, ale hlavne sa budú musieť zamerať na trpezlivé vzdelávanie a pozdvihnutie kultúry vlastnej komunity. Ľudia dobrej vôle z oboch strán budú musieť urobiť veľa práce, lebo na tomto poli sa už dlho vyvoláva tvrdá nenávisť na jednej aj druhej strane. Zo všetkých zlomyseľných kampaní, ktoré prebiehajú v súčasnosti, mi najväčšiu hrôzu vyvoláva programové a sústavné zasievanie nenávisti voči Rómom. S týmto súvisí aj postoj M. Luthera Kinga, ktorý nájdete v krátkom článku Tragédia našej doby. (Edit 2018: v súčasnosti je najalarmujúcejšie masírovanie verejnej mienky o tom, že každý moslim je terorista, že každý migrant z Afriky a Ázie je darmožráč, ktorý chce zneužívať náš sociálny systém a znásilňovať naše dcéry…)
Tvrdošijné očierňovanie
Čím tvrdošijnejšie sa v médiách, na internete a medzi ľuďmi vykresľuje nejaká komunita ako zlá, tým viac by to malo byť slušným ľuďom podozrivé. Opakovanie “informácií” v novinách, ktoré majú vyvolať opovrhnutie voči nejakej skupine obyvateľstva nie je nikdy dôkazom o ich „vine“, ale jedine a výhradne dôkazom o tom, že niekto cielene a dlhodobo ťahá za nitky. Pred fyzickou genocídou vždy prichádzalo symbolické vraždenie dôstojnosti ľudí. Ešte dlho predtým, ako sa zafarbili mačety v Rwande krvou, už z rozhlasu zaznievalo obviňovanie, urážky a slová, ktoré museli časť národa bodať priamo do srdca.
Prípady ako Srebrenický masaker nikdy nie sú impulzívnym rozhodnutím. Začína to šírením nacionalistických myšlienok, potom sa k tomu pridá mediálna nenávistná propaganda a až nakoniec udalosti vyvrcholia vojnou a vraždami, o ktorých si niekto myslel, že sú riešením nejakého problému. Všetko sa to mohlo udiať len preto, lebo umiernení humanisti majú ďaleko od razantných činov a často iba smutne a zarazene mlčia. Nenávisť býva sebavedomá (to je paradox, lebo nenávidiaci človek stratil veľa z vedomia ohľadom seba samého). Humanizmus býva oslabovaný pochybnosťami, sebaspytovaním, váhaním o tom, či smiem razantne trvať na svojom.
Keď sa zamýšľam nad tým, ako sa postupne chystal nacizmus k vraždeniu svojich oponentov a Židov, stále si dajako neviem predstaviť – kde boli slušní Nemci? Boli naozaj tak rýchlo zastrašení? Boli tak zúbožení 1. svetovou vojnou a udalosťami krátko po nej?
Alebo iná vec, v horúcej debate v prezidentskej kampani na Slovensku v marci 2014 slušným ľuďom úplne uniká jeden podstatný detail: ako sa v tom zmätku obvinení môže cítiť hociktorý scientológ? Prečo sa táto skupina pranieruje v médiách, o tom čosi viem a odhalenie podrobností by zrejme otriaslo každým slušným človekom. Títo ľudia musia čeliť nezvyčajne silnému a nespravodlivému nátlaku médií. Vďaka jednostrannému spravodajstvu iba málo ľudí vie, že ústrednou témou scientológie je sloboda, vzdelávanie a slušnosť. Väčšina ľudí ani netuší, že scientologické postupy už na Slovensku dokázateľne predviedli, že niektoré spoločenské problémy sa dajú priam hmatateľne riešiť, ale tí, ktorí očierňujú túto filozofiu sa budú snažiť všetko zadusiť v zárodku skôr, ako sa o tom verejnosť dozvie.
Niektorí ľudia budú týmito riadkami zaskočení. Médiá už dlho masírujú mozgy svojich čitateľov a oni si možno aj zvykli pozerať sa na scientológiu ako problém. Ale ruku na srdce, čo o tom viete skutočne z prvej ruky? (Ak ste si nie istí, či ste v živote stretli scientológa, odporúčam prečítať celý tento seriál, lebo jeho autorom je jeden z nich…)
História sa opakuje. Pokrok humanizmu je v histórii pozvoľný, ale s niektorými mysliteľmi došlo k skokovitej zmene. To sa potom riešilo popravou podaním odvaru z ľuľkovca, ukrižovaním, upálením, gilotínovaním a v modernej dobe na to máme noviny.
Ľahostajnosť ľudí je alarmujúca. Ochota prijať nenávistné postoje je ešte desivejšia vec. Spoločným menovateľom je neznalosť. Preto je prvoradou snahou akéhokoľvek autoritárskeho režimu, aby ľudia nerozumeli tomu, čo tu už v 5. dieli článkov preberáme. Diktátori sa boja vzdoru slušných ľudí.
Tento seriál pokračuje článkom Dôstojnosť.
Predchádzajúce články tohto seriálu sú:
Pridaj komentár