V modernej dobe je bežné, že ľudia sa pri vyslovení slova „cirkev“ zatvária, ako keby zahryzli do citróna. Ale skutočne je to tak? Čo si pod týmto pomaly zastaralým slovom máme vlastne predstaviť?

K výbave slušného človeka patrí aj znalosť, ako ukončiť spor, ak už k nemu nejako došlo. Aj keby mal niekto patriť k víťaznej strane, snahou nebude rozdrviť oponenta, ale obnovenie porozumenia.

Ľahostajnosť ľudí je alarmujúca. Ochota prijať nenávistné postoje je ešte desivejšia vec. Spoločným menovateľom je neznalosť. Preto je prvoradou snahou akéhokoľvek autoritárskeho režimu, aby ľudia nerozumeli tomu, čo tu už v 5. dieli článkov preberáme. Diktátori sa boja vzdoru slušných ľudí.